žeby znova nič?

26. března 2009 v 23:04
Mala som taký divný sen o plyšákoch ktorí mi nečinne niekoľko rokov ležia na poličke a fungujú ako spoľahlivá zásobáreň prachu. Stále keď som nebola prítomná alebo som spala ožívali a robili mi v izbe bordel. Vysvetľovalo by to strašne veľa vecí, napríklad to, odkiaľ sa tam ten bordel stále berie. Zdržiavam sa v tej miestnosti minimálne, keďže tam nie je komp ani telka no i tak to tam pernamentne na druhý deň po tom čo upracem vyzerá, akoby sa tadiaľ prehnalo stádo slonov. Tiež by to vysvetľovalo, odkiaľ sa stále berú tie veci čo nachádzam v šuplíkoch keď niečo hľadám, napríklad som našla tú nábojnicu čo nosím pre šťastie. Myslím že je od strýka, pretože ten má veľkú záľubu v zbraniach. Má celú vlastnú kolekciu rôznych zbraní, vešia si ich na steny namiesto obrazov a poľahky by s nimi vyhral aj druhú svetovú ak by veľmi chcel. Akurát si nepamätám kedy mi ju dal a kedy som ju dala do šuplíka. Často sa mi stáva, že keď spomínam na svoj predchádzajúci život, neviem s určitosťou určiť či sa niektoré veci naozaj stali alebo som si len predstavovala ako sa stali a tak mi utkveli v pamäti. Je to trochu zvláštne, lebo mi to pripomína, že toho o sebe moc neviem.
Všetky predchádzajúce denníky som roztrhala, lebo som mala pocit že keď ich roztrhám, budem sa za svoje dávne myšlienkové pochody menej hanbiť. Aj všetky predchádzajúce blogy som zrušila. Prvý som musela zmazať lebo sa mi tam dostala jedna nepríjemná osoba s ktorou som nechcela svoj myšlienkový bordel zdieľať. Druhý som zrušila tiež, ale už neviem prečo. Asi som to urobila len tak bezdôvodne, lebo som akurát na chvíľu podľahla presvedčeniu, že by som si všetky tie veci mala nechať len pre seba. Aj to, že si občas uvedomím že vôbec nie som taká aká by som chcela byť a že sa taká ani nesnažím byť, sa mi stáva pomerne často. Myslím že to je dôvod mojej neskonalej lásky k sebe samej. Jediné čo mi drží sebavedomie na nejakej nadmrazovej úrovni je priazeň ľudí, ehm, človeka, ktorého mám rada. Myslím na konverzácie ktoré sme viedli a ktoré by sme mohli viesť, alebo čo by sme mohli urobiť, keby tu bol. Myslím na všetky tieto veci a je mi dobre. Viem že je to ilúzia, ale na to sa snažím zabudnúť a celkom sa mi to darí. Asi preto mi hovoria, že som ignorant, pretože celý môj život je len kôpka ilúzii. Stále si predstavujem čo sa môže alebo čo by bolo dobré, keby sa stalo, hoci to nikdy nespravím lebo by to bolo asi príliš nebezpečné a mama by z toho nemala radosť. A väčšinou je to aj tak nereálne.









Obdivujem schopnosť niečo napísať tak, aby tomu nikto nepochopil.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.