crack

29. března 2009 v 21:27
Keď som bola malá, zmlátila som jedného spolužiaka z výtvarky. Bola som presvedčená, že jeho mama na mňa doteraz nadáva, lebo kvôli mne ešte stále má nejaké zdravotné problémy. Dnes mi Baša, ktorá je jeho známa, povedala že to nie je pravda. Som sklamaná. Myslela som, že je to jediná vec z môjho života na ktorú môžem byť hrdá. Že som aspoň raz v živote zo seba nerobila handru a rozhodla som sa niekomu prijebať späť keď sa do mňa rozhodol skákať. Navyše mu dať aj nejakú pamiatku aby to už nikdy znova neurobil. Ale nie, ja sa stále musím ovládať. Pravdaže som už pár ľudí zmlátila do krvi a sĺz, ale nikdy som nikomu vážne neublížila, aj keď som chcela. Nechcela som len ublížiť, ale zlynčovať a zabiť. Asi to bude tá zábrana medzi šialenstvom a normalitou čo mi to nedovolila? V skutočnosti si myslím, že je to jediná terapia ktorá by mi mohla pomôcť vypotácať sa z tých sračiek v akých sa práve nachádzam, aby som sa dostala do iných sračiek. Zvláštne je, že neviem ktoré sračky by pre mňa boli príjemnejšie. Myslím že za to môže môj otec. Trochu ma scvokol. Ale nemala by som sa ním nechať ovplyvňovať, teda nie ním ale tým čo vo mne zanechal. Je to niečo ako hlboká ryha v tom, čo rada nazývam svojou dušou. Som ako pekne zabalený balíček komplexov s veľkou mašľou a kartičkou s nápisom Ľutujte ma, vy kurvy.
Ale to je príliš smutná téma na tento veselý blog.
 


Komentáře

1 Angel Angel | Web | 1. dubna 2009 v 17:54 | Reagovat

Co ti udělali?

2 Niekto Niekto | 1. května 2009 v 21:00 | Reagovat

Nan, neviem či je to normálne.ja mám trochu naopak, nechcem ublížiť, lebo mám rada, ale ranila som ho toľko krát...

3 Alice Alice | 2. května 2009 v 11:37 | Reagovat

och, to bol len docasny stav.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.