deň silených úsmevov

31. března 2009 v 15:29
Dnes mám pätnásť, čo znamená, že sa všetci okolo mňa budú tváriť šťastnejšie ako je únosné, akoby verili, že tento deň bude nejaký zásadný prelom v mojom živote. Chcem tým len povedať, že by som chcela klasický mramorový oblý nenápadný pomník, žiadne debilný zrkadlový čierny alebo oranžový šuter. Písmená by ma potešili čierne, ale zasa môžu byť aj klasické pozlátené, ak by sa nedali zohnať čierne. A pod moje neskutočne dlhé a ohavné meno (ktoré vás bude stáť skurvene veľa prachov, mali ste si dva krát rozmyslieť ako ma pomenujete keď ste mi ho vybrali, drahí rodičia) nepíšte žiadne debilné sračky typu "odpočívaj v pokoji" a podobné kokotiny. Ja totiž v pokoji odpočívať nebudem, budem sa plížiť po zemi a spôsobovať záchvaty každému koho nenávidím.
Hlavne nechcem aby ten pomník vyzeral nejako nápadne, preboha, to je fakt posledné čo potrebujem. Aby sa ľudia prechádzali po cintoríne a udrel im do očí akurát môj pomník. A láskavo ma pochovajte pod nejaký burtonovský listnatý strom ktorý býva na jeseň pekne farebný. A umelé kvety si strčte, chcem živé, také živé aká ja už zrejme nebudem. Hlavne sa teším, ako budem vygrcávať babkinu skvelú orechovú tortu, ktorá vyzerá že by sa s ňou celkom bezproblémovo dal hrať futbal.
Existujú dva druhy darčekov. Jedny sú tie príjemné ako gram kokaínu a druhé nepríjemné, ako prvá akciová sračka ktorá príde rodičom pod ruku a budú sa tváriť, že ju pre vás vyberali hrozne dlho, prípadne "darček" myslený ako ironická paralela na nejakú katastrofu alebo čisto zlomyseľné gesto. Ja som zatiaľ dostala len tie z druhej kategórie. Po samozvaných týždňových prázdninách ktorých existencii vďačím za to, že matka nemala ráno trpezlivosť ma zobúdzať som konečne bola v škole. Samozrejme to pre mňa znamená šesť hodín nekonečnej nudy, klopkania topánkou o podlahu a nekonečne zúfalého odpočítavania minút, takže som sa pochopiteľne potešila. Nasledovala písomka z chémie na ktorej som vymyslela jeden nový sacharid a zamiešala do toho mitochloriány. To sú také malé vecičky v bunkách ľudí, ktoré pomáhajú rytierom rádu Jedi ovládať Silu vesmíru. Moja chemikárka rozhodne nevyzerá na to aby po večeroch pozerala Star Wars, takže pochybujem že tejto narážke pochopí, čo je pre mňa zrejme aj tak lepšie. V každom prípade, mitochloriány sú mojou obľúbenou časťou ľudského tela. Pamätám sa, keď sme na gympli mali hodinu biológie
s praktikantkou, ktorá celú hodinu chŕlila kopu zvláštnych výrazov ako teofáza, deliace vretienko, prokabyotický alebo chromatída. Samozrejme jej nikto nerozumel a tak som sa mimovoľne spýtala, kde presne sa nachádzajú mitochloriány.
,,Mi-to-chlo-ri-á-ny? Prosím? Eh, o tom som ešte nikdy nepočula, fakt. Kde si to počula? To vážne neviem čo je."
Bože! Som snáď jediný fanúšik Star Wars v krajine? Bezvaaa Rimmre, beeeezvaaaa!
No ale vráťme sa k mojim narodeninovým darčekom. Po písomke z chémie z ktorej som vedela, ehm, nič, nastala hodina s našou triednou, ktorá si doniesla aj výsledky monitorov. Pochopiteľne, všetky ostatné školy mali výsledky už na druhý deň po testovaní, lenže naša je tak trochu retardovaná že musela čakať na oficiálne.
95 a 60. Aha. Teraz by som asi mala byť šťastná. Hmm, no dobre.
Priemer triedy bol nejako okolo 50 zo sloviny a 45 z matiky. Keď si spomeniem na všetky tie doučovania poobede, keď som chodila domov o štvrtej po dvojhodinovke matiky... vôbec to za to nestálo. Matikárka nás dnes ešte nezabila, pretože nie je v škole. Má hemoroidy a chýba už druhý týždeň. Paráda. Príde do školy, dozvie sa novinky a za chvíĺu pôjde do nemocnice zase kvôli rapídne zvýšenému krvnému tlaku alebo niečomu podobnému vám hrozí, keď sa hroooozne naseriete.
 


Komentáře

1 *MafinQa<3 *MafinQa<3 | Web | 31. března 2009 v 15:39 | Reagovat

ahojky pls koukni se na muj blog.. jinak hezu blog.. neber to pls jako reklamu ;)

2 Alenka z říše divů Alenka z říše divů | Web | 31. března 2009 v 17:05 | Reagovat

AAhojky.. všechno nejlepší!! hodně štěstí zdravý, lásky, atd...  

prostě nechci bejt trapně staromodní, a tak hodně smutku, bolesti a neštěstí, ať se ti i ve štastných chvílích zlomí noha, nebo jiné neštěstí, případně trapas.. Přeji ti žádné lásky, jen život jako stará panna a spoustu dluhů až nad hlavu. Umřít v co největším věku, aby sis užila všechny příkoří světa a spoustu trápení a krutosti...

Ps: Je to vtip, nic tak hroznýho ti nepřeji

3 Alica Alica | 31. března 2009 v 19:04 | Reagovat

mafinqa: smola, beriem

alenka: :D:D:D pochopila som, ale aj tak je to prva originalna gratulacia ktoru som dnes dostala :) diky

4 Angel Angel | Web | 1. dubna 2009 v 17:47 | Reagovat

Sice opožděně, ale všechno nejlepší:) Tvoje představa pomníku není špatná:) Dárky jsou ošemetná věc...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.