Taq

19. března 2009 v 15:31
Gaba prišla po dvoch týždňoch do školy. Nebola chorá, hoci pečiatka v jej žiackej tvrdí niečo iné. Len ju napadlo urobiť si malé ilegálne prázdniny a tak každé ráno s taškou na pleciach odchádzala z domu ako v bežné dni, no jej cesta nekončila v škole ale v stajniach na opačnej strane mesta. Vraj tam skladujú najrôznejšie drogy, ku ktorých sa však nedostala. Tak si aspoň zajazdila na koňoch a potom prišla domov s tým, že v škole bolo fajn.
Som zvedavá, či jej to triedna zožerie. Tú pečiatku má totiž od nejakej kamošky a ako autenticky taká pečiatka môže vyzerať? Uvidíme. Ak to vyjde, bude to len tak-tak a ja budem len tak-tak závidieť.
Okrem toho sme dnes do školou boli na nejakom kvázi výchovnom koncerte, na ktorom hrala kapela nejakého superstáristu, o ktorom som zistila že je superstárista, až keď sa o tom Gaba náhodou zmienila. Táto veta je štylisticky nenapodobiteľná. Koncert bol zameraný na xenofóbiu, rasizmus a nejaké tie podobné ďalšie veci. To znamená asi toľko, že texty pesničiek riešili danú problematiku. Spevák sa volal Peter Bažík a okrem toho že spieval, dosť veľa kecal o svojich súkromných psychologických analýzach personalít náckov. Keď nerozoberal práve tých, ako vhodná téma mu poslúžili násilné filmy v ktorých tečú hektolitre krvi. Osobne si myslím, že je skvelé obviňovať filmy z toho, že sa niekto konkrétny rozhodol byť vrahom/násilníkom. Napríklad ja som na násilných filmoch vyrastala a som úplne normálna. Ale to nechajme taq.
V rade pred nami sedel učiteľ Buzík (on sa v skutočnosti volá Burík, ale automaticky sa to stále nejako skomolí do Buzík). Vedľa neho boli z každej strany štyri prázdne sedadlá, čo by sme mohli označiť za symbolické naznačenie jeho obľúbenosti. Pár krát nás buzeroval za to že rozprávame a pár krát nám počas prestávky medzi pesničkami chcel poučiť o danom probléme podľa svojho, no našťastie mu skoro došlo že technicky rozpráva sám so sebou.
Zo začiatku bolo publikum chladné, ako to býva zrejme skoro vždy, no ku koncu boli prakticky všetci na nohách a mávali rukami nad hlavou. Začali to paradoxne ačkári a nadaní, čo sú teoreticky najmúdrejší jedinci z celej školy, takže to tak s ich prijebaným piskotom aj vyzeralo. Dokonca vstal aj Buzík. Ja a Gaba sme pochopiteľne ostali sedieť, pretože sme usúdili že keby sme vstali, mohli by sme medzi nich zapadnúť. Niežeby som si myslela že som niečo viac, len si myslím že som niečo iné -hoci aj na rovnakej alebo nižšej úrovni - a to ma akosi hreje pri srdci, tak to nejdem meniť.
V každom prípade, ten koncert nebol taký zúfalo zlý. Síce aparatúra akou bola vybavená hala niekoľkonásobne prehlušovala moju mp3, ukázalo sa však, že novú zvukovú kulisu pre zachovanie zdravého rozumu ani nebudem potrebovať. My Chemical Romance alebo Pink Floyd to síce neboli, ale ani raz som si nechcela otrieskať hlavu o stenu, čo je určite dobrý úspech. Teda až na poslednú pesničku ktorú si prevzali do Desmodu, pri tej som pochopila ako sa cítia väzni na Guantanáme.
Cestou do školy som Gabe dala jedno slúchatko zo svojej mp3ojky a počúvali sme Sex Pistols, čo sa ukázalo ako chyba, pretože Gaba celú cestu spievala spolu s Johnnym Rottenom a to si chudák Johnny a všetci v okruhu desiatich metrov určite nezaslúžili. Koncert nám zabil dve školské hodiny, čo je úplne skvelé. Prišli sme na zastupovanú chémiu, kde zastupujúca chemikárka zistila, že naša chemikárka je jebnutá a prebrala s nami celé uhľovodíky odznovu.
,,Určite vám pani učiteľka ukazovala model..."
,,Neukazovala."
,,A určite ste robili pokus...."
,,Nerobili."
,,A určite vám vysvetľovala..."
,,Nevysvetľovala."
Celkovo som sa viac o chémii naučila z filmu Fight Club ako z akejkoľvek hodiny chémie, ale to nechajme taq. Tiež som si uvedomila, že mi chýbajú niektorí ľudia z gympla. Hoci všetci boli kréteni a nenávidím ich, bola s nimi sranda. Teraz keď nazvem Osvienčim "parochniarskym rajom" kvôli tej kope vlasov čo sa tam údajne nachádza, všetci na mňa pozerajú s akýmsi zvláštnym výrazom, ktorý by sa dal klasifikovať ako znechuteno-vydeseno-retardovaný. O nazývaní kanibalizmu "recykláciou odpadu" ani nehovorím.

 


Komentáře

1 levnej_Lednacek levnej_Lednacek | Web | 13. dubna 2009 v 16:49 | Reagovat

...  Teda až na poslednú pesničku ktorú si prevzali do Desmodu, pri tej som pochopila ako sa cítia väzni na Guantanáme... Holka, to by chtělo normálně knižně vydat. Celý tenhle blog :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.