16.7./Walk with me in Hell

16. července 2009 v 23:37
Mám sa dobre. Bola som na chate s Kubom a Samom a bola to celkom sranda. Rozhodli sme sa, že pôjdeme k nim do bytu čumieť na filmy a tak sme sa zastavili v obchoďáku. Kupovali sme cukríky, syr a tie ďalšie veci čo súvisia s večerom v opustenom byte s gigantickou zbierkou filmov každého žánru. V rade pri pokladni pred nami stáli čokoládoví spoluobčania a tak sme si z nich relatívne potichu robili srandu. Asi po troch minútach rasistických narážok sa Kubo snažil presvedčiť Sama, aby im nenápadne do košíka hodil kondómy, keď sa k nám zrazu otočila jedná pani, ktorá stála medzi nami a nimi, a prehlásila: ,,Tichšie, sme tu v menšine." Skoro som zomrela.
Nakoniec sme úspešne skončili v ich byte, kde sme sa popri pozeraní Vrážd podľa Judáša pohádali kvôli Alice in Wonderland a rozoberali sme, že by sa už mali začať učiť programovať, pretože na tej informatickej výške kde chodia ich ,,učia hovno". Potom sme šli naspäť na chatu, tam sme čumeli na filmy a rozprávali sme si vtipy o židoch. Neskôr sme šli spať a ráno sme znova čumeli na filmy. Potom som s dobrým pocitom z tohto kultúrneho pobytu šla domov čumieť na filmy. Pomedzi tieto rozličné udalosti mi stále niekto volal a ja som stále bola lenivá zdvihnúť telefón, takže mám okolo 20 zmeškaných hovorov od akéhosi čísla, ktoré som v živote nevidela. Zdá sa mi to celkom zábavné, ako sa mi silou-mocou snaží dovolať, zatiaľ čo ja ho silou-mocou ignorujem. Dnes už si ale dal chvalabohu oddych, nech je to ktokoľvek a čokoľvek predáva.
Na rozdiel od neho pán Koleso ešte stále neprejavil únavu, čo sa týka oživovania môjho dňa jeho smutnými rečami o tom:
• aký je zničený, lebo ho opustila kamoška, ktorú poznal len po nete a o ktorej si myslel, že ho nehorázne miluje (to ma celkom rozosmialo)
• aký sa cíti osamelý
• aké nehorázne šťastie v živote mám
Ja to všetko chápem a v podstate je to veľmi pekné a povzbudzujúce, vidieť, že je na tom niekto po všetkých stránkach oveľa horšie ako ja, ale jedna činnosť ma fakt hrozne nebaví a to je odhovárať ľudí od samovraždy, prípadne ich dostávať z nejakých zložitých období ich mizerného života. V čom som mimochodom aj tak dosť slabá, tak prečo za mnou niekto chodí s týmito vecami? Vyzerám snáď ako prototyp šťastného, spokojného a vyrovnaného človeka?
Tiež zomrela jedna osoba ku ktorej mama zvykla chodiť na manikúru, mala ten istý typ rakoviny ako foter, takže jej osud bol nepríjemne ľahko predvídateľný. Mama ide v piatok na pohreb. To je tuším zajtra, ale boty by som nestavila.
S Grcom mi hrozí celkom slušný prúser, pretože sme do altánku nad miestnou hnusnou krčmou vypálili miniatúrnu dieru v tvare smajlíka :) a vysokointeligetný Miro nás nezabudol pochváliť pred pár ostatnými deckami, ktoré si túto informáciu nechajú pre seba so zhruba rovnakou pravdepodobnosťou, akože zajtra nastane úsvit mŕtvych a na stromoch začnú rásť peniaze. Majiteľ krčmy je nasraný a moja nechuť platiť za akýsi odporný altánok je rovnako silná, ako moja túžba odtrhnúť Mirovi hlavu a nabodnúť ju na kôl. Bude to skvelý darček na jeho dnešné narodeniny. Snáď na to čoskoro všetci zabudnú, aj keď ma Miro ubezpečoval, že nikto nič nepovie a nikoho z dotyčných to nakoniec ani nezaujíma.
Pripomína mi to historku, keď môj bývali spolužiak, volal sa Oliver, cez leto zapálil stoh slamy a bol príliš fascinovaný niekoľkometrovým plameňom na to, aby zdrhol, keď začul prichádzajúce policajné a hasičské sirény. Hovoril že ho to stálo okolo 90 000, stoh slamy, pokuta od fízlov a výjazd požiarnikov, ale ja si myslím, že si tú sumu trochu dochutil, akoby tá samotná historka nebola dostatočne šťavnatá.
Ale veď ako sa hovorí: Why so serious?
Viktorovi na pokec píše nejaká slečna a ja, ako znalec jeho hesla jej láskyplne odpisujem, tak som zvedavá, ako sa náš potencionálny vzťah vyvinie. Konverzáciu s ňou by som prirovnala k utrpeniu, ktoré zažíva človek donútený jesť fliačky s kapustou od Viktorovej mamy (nie žeby som ich niekedy chutnala, ale chcela som ich uraziť).
Bola som chvíľu von s klasickou partiou Miro, Viktor a Grco, ale zistili sme, že nemáme čo robiť, tak sa všetci nasáčkovali ku mne a zistili sme, že ani tu nemáme čo robiť a tak šli všetci rýchlo domov. Stručné, veľmi stručné.
Teraz počúvam Cradle of Filth, rozprávam sa na facebooku s Grcom o mojich imaginárnych kamarátoch, Nemenovanom a skladám krátke básničky aby mi mohol zatlieskať a nazvať ma jebnutým emom. Dosť smutná činnosť na prázdninový večer, no ešte smutnejšie je, že naozaj nemám na práci nič lepšie.
 


Komentáře

1 Luiza Luiza | Web | 17. července 2009 v 0:24 | Reagovat

dnes (teda už včera) má narodeniny nejak podozrivo veľa ľudí
ak aj prázdniny sú rovnako na prd ako školský rok jedna vec sa im musí uznať...nadmerné pozeranie filmov

2 Alice Alice | 17. července 2009 v 2:06 | Reagovat

zas az tak na prd nie su, to by fakt musela vypuknut ta vojna aby boli horsie ako tento skolsky rok...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.