Červenec 2009

10.7./I want to breath smoke

10. července 2009 v 19:48
Jednotvárnosť školských dní vystriedala jednotvárnosť prázdninových dní, ktoré aj naďalej spočívajú v húlení vodnej fajky, ohováraní všetkých neprítomných, bezduchým potulovaním sa po celej dedine a zháňaním prachov na iné mládežnícke záležitosti od ľudí, ktorých nemáme radi a ktorí si naivne myslia opak. Pochopiteľne, táto prázdninová jednotvárnosť mi vyhovuje oveľa viac, aj keď to už začína byť otravné, pretože neustále keď sa dianie zastaví a nemáme čo robiť, ideme väčšinou ako tie najtrápnejšie socky fajčiť, čo už nemienim robiť minimálne do konca prázdnin, pretože prestávam vidieť rozdiel medzi sebou a Paťou, čo ma deprimuje a odráža sa na mojom vzťahu k vlastnej osobe. Tých činností čo by sme mohli robiť namiesto fajčenia by bolo viac, minule sme sa trebárs bojovne rozhodli že ideme zapáliť les, no všetko bolo mokré a aj keby nebolo, nechcelo sa nám trepať hore kopcom do lesa len preto, aby sme ho mohli zapáliť.
Mimochodom, nejakí človek si robil z Pati srandu na jej blogu, z čoho ona mylne obvinila Grca a tak sa spolu začali hádať v komentároch pri jej najnovšom článku. Osobne si myslím, že by to mali knižne vydať pod názvom "Odstrašujúci príklad zle zvoleného partnera". Je to tak geniálny dialóg, že Kevin Smith, Quentin Tarantino a vôbec všetci scenáristi s nálepkou "viem napísať skvelý dialóg" pred nimi môžu iba pokľaknúť a pokorne sa spýtať, či si môžu dovoliť oblízať im topánky. Pre prípad žeby sa Paťa rozhodla to zmazať, tu je malá ukážka ich konverzácie:
(článok bol o tom, ako niekto huckal svojho psa na toho Patinho a ziapal "ULAP HO!")

Defenester :
To je najvacsia picovina aku som kedy cital. Toto mozes pisat pre nejake pojebane mnisky v klastore, ktore budu plakat nad skurvenym psom.
Sracky, sracky, sracky a zasa len sracky a dokonca aj sracky.
ULAP HO, KOKOTA!
Silny basnicky vyraz, hodny tak jebnutej pice.
patusha:
Grco a spol. nechajte si to pre seba... závidíš že mam svojho psa radšej než vas pojebaných ľudí ? Ten pes ma milion krát viac rozumu než ty... Skrátka mám niekoho rada... a nenechám aby mu niekto niečo spravil ... Keď máš s tým niejaký problém tak mi to povec do xichtu ... sice maličky grcko sa asi bojí ..ale čo už .. nič iné som ani nemohla čakať
TormentoR:
Kurva pata sa ukludni nepisal som to ja do pici ta sa uvedom co pises...
mam u pici ze koho mas rada proste ma nezaujimas igonorujem ta jak len moja sakzene bytie dokaze...uplne nezyselne sentimentalne sracky tu pises boha keby sa tomu psovi daco stalo pochopim ale ne...a tym ze si "vybehla v gatiach" to si tym scela uprozrnit jaka si kurwa...kua a to o "malom grckovy" som nepochopil ako a to len ta tvoja pubertalna jebuta hlava ktoru mozem jebat si taketo picoviny kua moze vymyslet btw, coho by som sa mal kurva bat...aha uz viem sak ty si husta satanistka co kazdy den chodi pit a pocuva cradle a SlipKnot...kurva ty stratena existencia sa uvedom nekaz to tym skupinam oni za to nemozu ze ich pocuvas.....
AD MAIOREM SATHANAS GLORIAM

Červeným som vyznačila svoje obľúbené pasáže.
Včera som bola u babky, pretože otravovala mamu že má koláče a že mám pre ne prísť. Tak som tam teda prišla, zo značne trpiteľským výrazom, keďže pobyt u babky stále znamená počúvanie senilných kecov a rozhovorov ako:
Babka: Chceš zeleninu?
Ja: Nie som hladná.
Babka: Chceš mäso?
Ja: Nie som hladná.
Babka: Nechceš mäso so zeleninou?
Ja: Nie som hladná.
Babka: A nechceš koláč?
Ja: Nie som hladná.
Babka: A chlieb vo vajci?
Ja: Nie som hladná.
Babka: A horálku?
Ja: Nie som hladná.
Babka však nakoniec len zbalila koláče do tašky, dôrazne som odmietla vziať si nejaké ďalšie jedlo ktoré mi núkala a rýchlo som odtiaľ utekala, zatiaľ čo ona stále hovorila niečo v tom zmysle, že keby nemala koláče, tak ju nikdy neprídem ani pozrieť, dokonca by som určite neprišla ani keby umrela. Tak som jej povedala, že má pravdu, že nebudem chodiť nikde kde to smrdí za mŕtvolami. Moja babka je imúnna voči irónii a tak sa smrteľne urazila. Oops, I did it again.
Tiež sme s Grcom a Mirom boli u Viky, zožrali sme jej obed, ja som závistlivo bledla nad jej geniálnymi kresbami a Grco sa snažil ošukať všetko čo sa hýbalo (aj nehýbalo). Naozaj neznášam, keď sa ma niekto silou mocou snaží dotknúť. Z ničoho nič som si zrazu uvedomila, že Vika je strašne super a že ju zrejme milujem. Potom sme odišli a ja som Nemenovanému posielala fotku Grcovho hnedo-zeleného oka s tým že je žlté, len kvôli tomu aby som mala zámienku sa s ním rozprávať. Myslím že mu to došlo, ako vlastne všetko, ale to nevadí.
Zháňala som na nete Polovičného Princa, no ešte stále ho nemôžem nikde nájsť. A to už uplynuli nejaké tri (alebo koľko) dni od premiéry! Kde sú všetci piráti v tých temných časoch, keď sa na nich toľko ľudí spolieha ohľadom jedného z najočakávanejších filmov posledných rokov?
Dnes sa neudialo nič zvláštne, akurát sú v meste trhy, čo znamená že sa dajú zohnať trička s fakt peknými motívmi. Mám jedno s obráteným pentagramom a ďalšie s postavičkami zo South Parku. Ako som sa tam sama potulovala tými masami ľudí, odkiaľsi sa vynoril ten chalan s ktorým som skladala talentovky na propagačné výtvarníctvo a prejavil vážny záujem so mnou rozprávať, čo ma popudilo v mojom úmysle okamžite sa kdesi vypariť. Nakoniec som s nim ale prehodila pár viet, potom sa tam zjavili jeho kamoši a tak s nimi vďakabohu odišiel. Dozvedela som sa že priali aj jeho a že z tej úlohy kde sme mali poskladať z papiera akýsi útvar dostal viac bodov ako ja. Nečudujem sa, keďže môj útvar držal pokope len vďaka Sile a papier, z ktorého bol, sa rozpadával sám od seba, pretože bol premočený (v triede kde sme preukazovali náš "talent" boli síce umývadlá, ale žiadne uteráky).

Mama mi prezradila, že vyzerám ako záporák z nejakého komixu.

Volajte ma Harleen Quinnzel.

Alebo ešte lepšie "call me Harley, everyone does".

7.7./Nahý muž na strome

7. července 2009 v 23:12
Mama zo školy ukradla premietačku, na ktorej sa skvele, ale fakt skvele pozerajú filmy. A potom že sa neoplatí byť učiteľkou.

Vybuchla nám práčka. Jednoducho bez akejkoľvek známej príčiny explodovala a jej jednotlivé súčasti sa nečinne, doteraz nedotknuté, váľajú po podlahe v pivnici.

Yossarian imitoval Golluma v tej scéne s rybou z Dvoch veží. Bolo to veľmi verné napodobenie, dokonca Šmígl napadol aj mne a to nie som žiaden LOTR nerd.
Keď to uvidel Grco, ktorý stále machruje ohľadom toho ako sa vyzná vo svete Pána prsteňov, píše si ťaháky v elfskom písme a vždy keď rozoberáme nejaké knihy spustí 'Tolkien, Tolkien, Tolkien, Tolkien' zareagoval: ,,Maugli!"
Myslel to smrteľne vážne. Skoro som spadla z hojdačky.

Grco, Viktor u Viktora pozerali porno, akurát keď im cez terasu do izby vtrhol Viktorov otec. Grco okamžite zatresol notebook, z ktorého sa stále ozývalo: ,,ouu, ou ,ouuuu", zatiaľ čo otec s úškrnom na tvári vyzvedal: ,,Čo to pozeráte, chlapci?"
Čo je otázka, ktorá by sa z jeho strany dala považovať za veľmi zlomyseľný ťah, niečo ako: ,,Tak a teraz som kurva zvedavý, ako sa z tohto mienite vykrútiť, priatelia."
V tom zo záchoda vyšiel Yossarian s blaženým výrazom na tvári, takým typickým po rozcvičke pravej ruky. Ani nehovorím, že v celej izbe bol smrad z vodnej fajky, ktorú sme húlili predtým, ako som odišla.

Pod Viktorovým menom sme na facebook k fotkám Lauren Harris (tej "metalovej" ,,speváčky") písali komentáre ako: ,,I jizzed in my pants".

Vika si vybavila brigádu, bude sa starať o deti. Hovorila o nich ako o tom type detí, ktorý jej nevadí, práve naopak jej plne vyhovuje.
Na čo sa jej dostalo pozoruhodne chápavej odpovede: ,,Aha, sú mŕtve?"

Dnešok sme s Mirom a Grcom väčšinou strávili vyberaním pekných žien, ohováraním bývalých spolužiakov (hlavne Viktora) a susedov, buzerovaním, ležaním v tráve, spriadaním plánov o recyklácii všetkých nám nepríjemných osôb na mydlo a tak podobne.
Páči sa mi, v akej atmosfére sa tieto prázdniny zatiaľ nesú a že (zrejme v rámci zásahu osudu alebo toho, čo ovláda Matrix) sa osoby, ktoré som označila za idiotov, zdržujú v mojej prítomnosti len minimálne.

Kayla Manson

4. července 2009 v 17:52 the beautiful people
Viem, že keď je na nejakom blogu článok s maliarmi, tak tam väčšinou bývajú profesionáli ako Victoria Frances a podobne, no to som sa rozhodla ignorovať a posúvam vám tvorbu úplne obyčajnej (no, až tak obyčajná zasa nie je) šesťnásťročnej, ale za to talentovanej holky z USA, ktorú som pred pár rokmi našla na deviantart.com a jej obrázky ma stále dokážu uchvátiť.
Väčsinou to na mňa pôsobí ako osobné pocitofky o ktorých nech si každý myslí čo chce. Najdú sa tam však aj menej sentimentálne veci ako komixy a postrehy, ktoré nemusia byť každému po vôli. Kayle to je očividne jedno, pretože chce len tvoriť čo ju napadne a nemieni spadať do žiadných parametrov, len aby oslovila nejakú určitú skupinu ľudí. A presne pe tu osobitosť mám jej prácu rada.

3.7./I WANNA HEAR YOU SAY YOU WANT A GUN, LET ME HEAR YOU!

4. července 2009 v 16:42
Včera bola mama v nemocnici, lebo bola presvedčená, že má kliešťa, ktorý odmieta vyliezť aj po všetkých tých typických veciach ako natretie olejom a podobne. Doktor aj sestrička jej povedali, že tam nič nemá, takže sa hneď aj vrátila. Chcela som ju počkať doma, takže som kvôli tomu ani nešla na priam už tradičnú rannú Viktorovu vodnú fajku.

Tá vodná fajka je v poslednom čase jediný dôvod, prečo by som tam asi tak šla, pretože ten chlapec ma svojimi mimoriadne múdrymi rečami podfarbenými brilantným britkým humorom stavia do pozície, v ktorej sa hanbím, že ho vôbec poznám a že práve on je môj najstarší kamarát, ktorého poznám už kdesi od prvého stupňa na základke. Aby som to uviedla na správnu mieru: JE TO KOKOT GIGANTICKÝCH ROZMEROV.
Aspoňže Grco a Miro bývajú občas v pohode, dokonca sa smiali, keď som im povedala, že Mengeleho blok v Osvienčime, kde bývali Rómovia a židy (pri jednom z našich rozhovorov sme sa rozhodli toto slovo neskloňovať za žiadnych okolností) na ktorých testoval svoje medicínky, sa volal Zoo. Nikdy som si nemyslela, že existuje väčší cynik ako Nemenovaný. Grco a Miro so mnou ale von mimo fajkových párty nikdy nechodia, jedine keď ma zavolá Viktor, ktorý je na mňa momentálne veľmi urazený, pretože som mu s neskrývaným výsmechom navrhla, aby si našiel frajerku a filtroval svoju mizériu (z toho, že ho Vika nechce [pretože má nejakú úroveň]) na nej.
Tiež som chcela ísť konečne von s Bašou, pretože bola na Kréte a presťahovali sa do nového bytu, no keď sme sa mali stretnúť, bola akurát dohodnutá s ďalšími dvoma bývalými spolužiakmi. Jeden z nich mi kúpil čokoládu keď som odchádzala a druhá je taká divná trúbka, ktorej som sa raz vyhrážala, že ju na školskom výlete podrežem za to, že ma chcela udať, keď som skurvila školskú nástenku. Je to trúba gigantických rozmerov.
Ten chlapec čo mi kúpil čokoládu, volá sa Tomáš, sa ma snažil ohúriť rečami o tom, ako s nami nemôže ísť na námestie, pretože tam zrejme bude príliš veľa skupiniek dievčat, ktoré ho budú poznať a budú ho chcieť stiahnuť so sebou, pretože Tomáš predstavuje očarujúcu, vtipnú, charizmatickú a reprezentatívnu spoločnosť. Pozrela som na seba, na Peťu (podrezaná holka) a pomyslela som si, že keď sú všetky jeho obdivovateľky ako my, tak by som sa zrejme skrývala aj ja. Neskôr sa sťažoval, ako sa v škole nesmejú na jeho hláškach, načo som diplomaticky povedala, že im zrejme nepripadajú vtipné. Na chvíľu sa nad tým zamyslel a potom skonštatoval, že ho s najväčšou pravdepodobnosťou nepochopili. Nemala som to srdce mu povedať, že je trápny až po hranice vesmíru a to je ten správny dôvod, prečo sa na jeho komických výstupoch nikto nesmeje. Tomáš je kokot gigantických rozmerov.
Baša mi ukázala kde býva, kúpila mi ľadový čaj a zmrzku, za čo jej niekedy zrejme kúpim pizzu alebo ju vezmem do kina, pretože mi stále niečo kupuje a aj keď hovorí, ako to je v pohode, ja ten pocit nemám. Teda mala by som ho, keby šlo o hocikoho iného. Baša totiž nie je trúba gigantických rozmerov. Ale býva príliš ďaleko aby som ju vídala častejšie.
Paťa musí s každým chodiť do barov, aby sa tým potom mohla chváliť, pretože zrejme ešte nepostrehla, za ako veľmi úbohé to všetci považujú. A aj keby na mňa mala čas tak sa jej teraz budem aspoň mesiac vyhýbať, pretože jej spolu s Mirom a Grcom dlžíme prachy. Paťa je moja najstaršia kamarátka, ktorú poznám už od škôlky. Je to trúba gigantických rozmerov a to nie len preto, že odvtedy nepostrehla, že zveriť peniaze mne je asi tak správna investícia, ako ich vyhodiť do kanála.
Z čoho vyvodzujem snáď len toľko, že ľudia, ktorými som najčastejšie obklopená, sú idioti.

Nechcem ani vedieť okolo koľkých ľudí, s ktorými by som mohla vychádzať a cítiť sa pri nich lepšie, denne prejdem bez toho, aby som sa na nich vôbec pozrela. V krátkych naivných a optimistických zábleskoch sa mi to zdá ako kopa premárnených možností na zlepšenie môjho (ne)spoločenského života, no na druhej strane je oveľa viac pravdepodobné, že všetci tí ľudia, ktorých obchádzam, sú tiež len idioti, s ktorými si nebudem mať čo povedať. Mám pocit, že táto skupina tvorí väčšinu obyvateľstva Zemegule, takže to nie je nič prekvapivé a priam logicky to z toho vyplýva. Nie žeby som sa nad nich nejako povyšovala, to vôbec nie. Absolútne nepochybujem o tom, že oni ma považujú za rovnaký prototyp nudnej, trápnej a otravnej existencie ako ja ich.

1.7./Som trápna až za hranice vesmíru

1. července 2009 v 23:10
Titulok si týmto článkom mienim obhájiť dokonalejšie ako hocikedy doteraz (tí, čo su natoľko obetaví aby to tu čítali dlhšie vedia, že to niečo znamená).

Snívalo sa mi o akomsi mutantnom stvorení, ktoré malo z jednej strany hlavu dogy a z druhej nejakého iného príjemného zvieratka, na ktoré som už zabudla. Akurát keď sa ma to chystalo zožrať, ma v rámci perfektného deus ex machina efektu zobudil zvoniaci telefón.
Volal Grco, že je akurát u Viktora, má vodnú fajku, voľný dom a niekoľko škatuliek tabaku z Turecka. Myslím, že niekedy v tom momente som úplne zabudla na toho fascinujúceho tvora z môjho sna.
U Viktora sme zabili väčšinu dňa, okrem nás troch tam bol aj Miro. Po troch fajkách sme ležali na posteli, čítali sme ľubovoľné pasáže z Polovičného Princa a rehotali sme sa na vetách ako "Harry pozeral za Hermionou miznúcou v dievčenských spálňach a cítil sa rozladene". Nie žeby na tom bolo niečo vtipné, akurát náš vtedajší stav prikladal úžasné vtipný štatút aj jednoduchým a každodenným záležitostiam.
Neskôr sme Viktorovi šli pomáhať s questami čo mu ráno nadelila jeho mama, predtým ako odišla do roboty. Spratali sme fajku a lúskali sme hrach, kým on umýval riady. Ten hrach sme celý zožrali (za čo Viktor neskôr dostal slušného zjeba) a nakoniec sme súťažili, kto pustí nechutnejšie video na nete. Myslím že sme začali kdesi pri gay porne a skončili pri nejakom inom porne. Neviem kto vyhral, bolo to veľmi ťažké rozhodovanie. Teda tí gayovia boli podľa mňa v pohode.
Tesne predtým ako sa mali vrátiť Viktorovi fotrovci si Miro zmyslel, že sa ideme napiť. Milan, ktorý nám to mal ísť kúpiť, vzal niečo tak hnusné, že by som tým ani len neumyla okná. Nie žeby existoval tvrdý alkohol, ktorý sa aj dá piť. Tak sme to zmixovali s džúsom. Vybrali sme si na tú mad vodka party pekné nerušené prostredie lesa, čo sa ukázalo ako celkom dobrý nápad, pretože tam jednak bolo mäkko a tak sme boli dojebaní a otlačení len minimálne, keď sme sa tam pri sebe váľali, zrejme o niečo tesnejšie ako by sme mali. Miro vypľul do mojich vlasov žuvačku a snažil sa ju odstrániť asi takým spôsobom, že mi proste všetky vlasy prilepené v tej hnusnej gume odhryzol. Potom sa sťažoval, že ma hubu plnú vlasov. Kto by to bol čakal. Neskôr prespieval Stairway to Heaven na "treba mi šťááááť, strášne mi treba šťááť", čo bola čistá pravda, len sa mu nechcelo vstať. Tiež na seba akousi náhodou napľul a snažil sa štverať na strom, ktorý bol tenší ako ruka Mary Kate Olsen, takže sa pod ním nečakane zlomil. Tak sa vrhol ostatné stromy cielene lámať, čo sa mu veľmi nedarilo, tak to zhrnul do svojho nového filozofického poznatku, ktorý v skratke spočíval asi v tom, že stromy sú strašne jebnutý vynález.
Potom strčil hlavu do blata a bol hrozne prekvapený, že má polovicu ksichtu špinavú. Vyzeral ako Two-Face.
Ležali sme tam dvadsať minút, ktoré vyzerali ako dve hodiny. Grco ma ošahával, čo nikdy nikomu nepoviem, lebo je to kolosálne potupné.
Dnes sa za seba fakt hanbím, no o pár dní očakávam ďalšiu, dlhodobejšiu, vlnu recesie, počas ktorej sa budem celý čas nudiť a tráviť prázdniny pičovaním na teplo, čo je správne frustrujúca a duchaplná činnosť pre úbohú osobu môjho formátu, takže nič nie je stratené, práve naopak.