Září 2009

24.9./Hej Sabbath, čo je tá veľká záhada?

24. září 2009 v 18:28
V noci z pondelka na utorok sa mi snívalo niečo o Nemenovanom, boli sme spolužiaci a on mi práve hovoril "si totálne jebnutá", keď som sa zobudila, aby som mohla s dementným zhuleným úškrnom zaspať znova. To je asi jediný šťastný okamih tohto týždňa.
Áno, som naozaj úbohá a totálne jebnutá.





21.9./Sick jokes for sick people

21. září 2009 v 21:19
V nedeľu som bola so Samom na chate a pozerali sme Akty X: Chcem veriť. Ten film bol skvelý, hrali sme pri ňom hru "kto uhádne ďalšiu scénu". Uprostred toho nám zavolal Samov brat Kubo aby nám oznámil, že na chatu prichádza ich foter (boli sme tam sami). Tak sme sa rýchlo zdekovali do mesta a čakali sme, kedy Kubo zavolá naspäť že máme opäť čistý vzduch a môžeme nerušene pokračovať v sledovaní.
Pol hodinu sme sa flákali. Stretli sme kopu idiotov, ktorí by po mne určite niečo ziapali vďaka mojej mikine s Marilynom Mansonom, ale tento krát len krivo zazerali. Nájs. Tiež sme stretli moju bývalú spolužiačku, ktorá pozná tretiakov na mojej momentálnej "škole". Tých tretiakov, čo nám robia imatrikule. Dozvedela som od nej, že voči mne majú isté výhrady, ktoré zrejme už nikdy nenapravím, pretože im nezdravím, nechodím na ich dementné akcie, nenosím prijebanú stužku čo sme dostali hneď prvý týždeň, atď. Sranda je, že ja vlastne ani neviem, ako tí tretiaci vyzerajú.

Hádajte, kto sa nudí...

20. září 2009 v 13:59
Piješ kafe? Jaké? → jasné... capuccino alebo akékoľvek je k dispozícii
Máš ráda kofolu, coca-colu apod? → tekutý dusík
Piješ čaj? Jaký nejraději? → zelený, biely, mätový, škoricový,...
A kakao? Kolik lžiček Granka? → to nie
A alkohol? Jaký nejraději? → absinth. síce som ho ešte nemala, ale aj tak...
Kouříš? Jaké cigarety? → aké mi ponúknu
Sedm věcí, které máš v tašce: → pervitin, devinu, životopis Kurta Cobaina a iné školské potreby
Šest věcí, kterými se uklidňuješ: → písaním do denníku, kreslením, ignorovaním problému, rozhovormi s nemenovaným, hraním Wolfensteina (ktorého nemám), ... týchto päť spôsobov mi bohato stačí.
Pět oblíbených druhů ovoce: → jablká, banány, jahody, ananásy ... radia sa kokosové orechy medzi ovocie?
Tři věci, které máš teď na sobě: → mikinu s Marilynom Mansonom, tričko s nápisom O'NEILL, nohavice,...
O čem teď přemýšlíš? → o ekonomickej situácii Bhutánu
Kde je tvůj mobil? → bohvie
Kde obvykle spíš? → zvyčajne sa snažím trafiť posteľ
Jakou poslední věc jsi jedla? → polievku
Jakého máš mobilního operátora? → T-Debile
Který film jsi viděla naposledy? → Rocky Horror Picture Show
Cos dělala dnes ráno v osm hodin? → čudovala som sa, čo za jebnutý výbuch ma zobudil
Znáš slova své oblíbené písničky:?
ehm.. nie.
Kolik odlišných nápojů jsi dneska pila? → 2
Kterou jednu věc bys chtěla na sobě změnit? → chcem mať prirodzene fialové vlasy
Kdy naposledy jsi byla zraněná? → dávno
Co máš v plánu dělat v pátek večer? → budem sa psychicky zotavovať zo školy
Je něco, co tě hodně naštve? → vypísané perá, kresťania čo nemajú radi gejov, mŕtve linky, nepozerateľné cam verzie, ranné vstávanie, ... mať tak moje problémy, že.
Jakou zmrzlinu máš nejraději? → studenú
Jméno člověka, který ti teď chybí: → mne nikto nechýba
Máš jméno podle prarodičů? → ach, bodajby
Už jsi někdy něco zlomila? → srdce
Byla bys raději klukem, nebo holkou? → takto mi to celkom vyhovuje
10 miliónů, nebo pravou lásku? → lásku už mám, ale 10 miliónů ešte nie...
Chodila bys někdy se starším nebo mladším? → s mladším nie
Oblíbené jídlo? → ja jedlo tak nejak vo všeobecnosti neobľubujem, ale keď už tak asi pizza alebo niečo s ryžou
Máš narozeniny o prázdninách? → nie
Byl někdo ve tvém okolí ve válce? → Nemenovaný tvrdí že bol, ale ja mu to veľmi neverím...
Jsi vegetarián? → Nie
Bojíš se globálního oteplování? → na jednej strane si myslím, že si tento svet zaslúži byť zničený ale zasa nechcem, aby bolo vonku tak nenormálne teplo, aby som bola nútená nosiť tričká na ramienka...
Máš ráda lední medvědy? → ešte som ich nejedla.
Jakou písničku chceš zahrát na pohřbu? → Dimmu Borgir - Burn in Hell, Green day - Haha, Youre dead
Už jsi něco měla se svým sousedem? → ani len neviem ako sa volá.
Splnil se ti nějaký sen z dětství? → vzhľadom na to, že keď som bola malá chcela som byť prezidentka a ísť do Rokfortu... myslím, že nie.
Máš menší velikost bot než 36? → tak to vážne netuším.
Jsi hodně zkažená? → neviem, žeby?
Kdo má pokračovat? → Kto sa podobne ako ja vyžíva v podobných pičovinkách.. trebárs Lucia alebo Nexus alebo tak...

18.9./Reality Ruins My Life

18. září 2009 v 13:27
Som chorá, už od včera. Nie žeby mi naozaj niečo bolo, len ma trochu bolelo hrdlo a moja mama je skvelá v tom, že jej aj minimálny náznak toho, že niečo nie je v poriadku s mojim zdravím stačí na to, aby ma nechala doma. Niekedy mám pocit, že berie antidepresíva alebo niečo podobné, lebo stále budí dojem ako je neskutočne šťastná a v pohode aj keď vlastne vôbec nemá byť prečo. Fakt, málokto má tak pokurvený život ako ona. Ani matkomrd sa u nás už dlhšiu dobu nestavil. Dlhšou dobou myslím, no, celé leto. Zrejme sa rozišli alebo mu na to prišla jeho manželka alebo tak niečo. Namiesto neho sem teraz často chodí nejaký Roman, o ktorom mama stále hovorí ako o mafiánovi. Väčšinou sem príde aj so synom a strieľajú spolu zo vzduchovky na záhrade. Matka mu ale aj napriek tomu vyká (alebo je to len divadielko predo mnou) a ja som ich ešte v živote nevidela, lebo asi nepôjdem pozdraviť návštevu keď pozerám film, chápete. Ale ináč je náš rodinný život naďalej šialene osamelý, čo mne plne vyhovuje. Aj keď by sa mi zišiel niekto, kto by mi kúpil prázdne DVDéčka.

16.9./ Wish He Was Here

16. září 2009 v 17:35
Letí okolo Zeme kométa a pýta sa: ,,Hej, vyzeráš dosť zle, čo sa ti stalo?"
Zem odpovedá: ,,Ááále, nakazila som sa ľuďmi."

Mala som skvelý víkend. Babka mala narodeniny a náhle jej to prišlo ako hodné oslavy, i keď už aspoň tridsať rokov (aspoň podľa maminho rozprávania) chce umrieť. Šli sme teda v Sobotu k nej na obed, bol tam aj bratranec s frajerkou a stokilovou dogou menom Geronimo, ktorá sa ma vytrvalo snažila zožrať. Ako zvyčajne sa preberali závažné témy: chorá suseda, dcéry chorej susedy, majetok manžela chorej susedy, dedičské konanie, súdy o dedičstvo, moje nové vlasy, babkin pes.

11.9./ 28 days... 6 hours... 42 minutes... 12 seconds

12. září 2009 v 0:18
Och áno, Rodney sa sem stále perfektne hodí :-*

V stredu ma angličtinár vyhodil z triedy. Aby som to vysvetlila: Dal nám všetkým anglický text s otázkami, ktoré sme mali vypracovať a v zapätí sa spýtal, komu to pripadá pod jeho úroveň, lebo má v zálohe jedno náročnejšie cvičenie. Pár ľudí sa smelo prihlásilo, ale ja som medzi nimi nebola. Nebudem predsa robiť niečo, čo nemusím.
Lenže, zrejme mu o mne rozprávala jeho manželka, ktorá ma učila na základke, prípadne ho motivoval test, ktorý sme písali na úplne prvej hodine s ním a ktorý som vyplnila ako jedna z tých lepších, lebo mi to "náročnejšie cvičenie" dal aj tak. "Náročnejším cvičením" myslel doplňovačku, ktorú by kľudne mohla dať moja bývala angličtinárka na osemročnom gympli prímanom. Napísala som ju za dve minúty a - ako po skontrolovaní skonštatoval učiteľ - na 100%. Tak mi povedal že môžem ísť domov, lebo tam nemám čo robiť.

Vymysli si

9. září 2009 v 15:47 obrazky
Netreba sa nechať obmedzovať, však ...


8.9./Tak všeobecne

8. září 2009 v 21:18
Vyzerá to, že túto ikonku s Rodneym budem používať ešte dlho, hlavne pokiaľ pôjde o školu...

Autobus, ktorým chodím do školy, má tendenciu neustále pár minút meškať a preto sa pernamentne dostávam do triedy až po zvonení. Moje jediné šťastie je, že učiteľky prichádzajú ešte neskôr.
Dostali sme učebnice. Neboli to omaľovánky ako som predpokladala, ale seriózne učebnice na matiku, fyzu a chémiu (ktorú ani nemáme v rozvrhu).
Ak som niekedy predtým nadávala svojim spolužiakom do retardov... tak som ešte nezažila týchto. A nehovorím o nich ako o retardoch preto, žeby sa mi nepáčili. Nie, ja o nich hovorím ako o retardoch, lebo to naozaj sú skurvení retardovaní retardi v slovníkom slovazmysle. Je tam jedna prijebaná štetka, vlastne dve (a to mi štetky ani bežne nevadia, skôr by som povedala že bývajú celkom v pohode ale toto je taký ten prototyp štetky z amerických teeneagerských filmov) a jeden prijebaný hoper, ktorý každú chvíľu keď učiteľka opustí triedu vidí ako veľmi vhodnú príležitosť na prezentovanie svojho vycibreného hudobného vkusu (seriózne, ľudia by mali skladať IQ testy pred tým ako sa rozhodnú mať deti a kúpiť im telefón prehrávajúci mp3ojky). Aby som im ale iba nekrivdila, je tam aj pár v pohode vyzerajúcich ľudí. Jedna holka si vo voľnom čase píše do mobilu úvahy typu "A potom sa sen obrátil v nočnú moru a ona zistila, že sa nedokáže prebudiť", jedna nosí tričko Slipknot a je asi jediná s ktorou som sa zatiaľ nejako vážne bavila. Môj spolusediaci je veselý chlapík (od tej štetky vedľa ktorej som sedela prvý deň som sa musela odsadiť), ktorého som zatiaľ stihla naučiť pozerať South Park, takže bude ešte veselší.

Učitelia vyzerajú byť celkom v pohode, samozrejme až na pár výnimiek. Jedna smutná výnimka je architekt čo učí výtvarku (to máme dva krát do týždňa päťhodinovky, takže s ním trávime najviac času), ktorý sa vykreslil ako totálny kretén gigantických rozmerov.Dokonca aj môj učiteľ z ľudovky mi o ňom povedal, že "som nedopadla veľmi dobre". Aby som to vyjasnila, výtvarkár z ľudovky je ten najmilší a najustretovejśí človek akého poznám, ktorý nikdy nehovorí o nikom v zlom. To, že povedal "nedopadla si veľmi dobre", v praxi znamená, že som úplne v piči.
Ten architekt od nás chce, aby sme si zistili ceny všetkého čo sme si kupovali na talentovky a na začiatku roka (čo je cca vyše 50 vecí), pretože sa ich musíme naučiť a budeme z toho písať písomku. Seriózne, keby sa udeľovala nobelovka v kategórii "pičoviny", tento to má jasne vyhraté s obrovským náskokom pred všetkými ostatnými potencionálnymi uchádzačmi.
Stále opakuje jednu frázu a to: Predstavte si ...
Keď myslím stále, myslím tým naozaj stále. Každú druhú vetu. Keby to jeho "predstavte si .." malo aspoň nejaký zmysel, trebárs by sa to dalo brať vážne. Lenže ono to je iba stupídne bezmyšlienkovité tliachanie, ktoré naháňa strach už len preto, že viem, že ho budem musieť počúvať štyri roky. Napríklad keď mu spolužiačka hovorila, že na ľudovke ich učiteľ nechá kresliť technikou akou chcú, podal dokonalé vysvetlenie toho, prečo je tento prejav veľkodušnosti hrubá pedagogická chyba: ,,Predstavte si, že ide sanitka lebo niekoho zrazilo auto a sanitár alebo doktor budú robiť to, čo im najviac vyhovuje. Veď ten človek umrie!"
ČO TI JEBE?! ČO TO S TÝM MÁ SPOLOČNÉ?
Tiež rád rozpráva zážitky zo svojho života, prípadne nás oboznamuje s tým, aký je kvalifikovaný, v akých európskych mestách pôsobil a aké smrteľne dôležité posty zastával.Och, a rád pripomína, že každá jeho hodina pre nás je ako talentová skúška, pretože zrejme má pocit, že sme sa na talentovky krkolomne pripravovali a podali sme na nich maximálny výkon.
Niekto by mu mal povedať, že už planéta veľa krát obehla okolo Slnka odvtedy, čo talentovky skladal on a čo padol socializmus.
Pokúšal sa so mnou nadviazať rozhovor (k čomu ho viedlo zrejme to, že som použila slovo "orientačne"), počas ktorého mi stihol zdeliť, že nevedel v mladosti písať diktáty, že si mesto kde bývam pamätá ešte bez panelákov, že tu všade rástli veľké stromy, že výtvarník musí vedieť rozprávať o tom čo vytvoril a že má pocit, že to u mňa nebude problém, nejakú zápletku o žene s kočíkom na vlakovej stanici (ktorú som už nepoćúvala). To všetko zo seba vychŕlil hneď po tom, ako som mu odpovedala na otázku o mojej základnej škole a známkach.
Tiež si ma s niekým asi mýli, pretože dnes mi prezradil, že očakáva že môj miniatúrny komix ktorý sme mali kresliť bude zaujímavý, čo vraj vyvodil z vecí, ktoré už u mňa videl.
Nemám predstavu, čo tým myslel. Netuším, aké veci mohol u mňa vidieť, netuším ani kde a vôbec nechápem čo to akože malo znamenať.
Našťastie má aspoň šesťsto rokov, takže snáď pôjde do dôchodku alebo umrie.

Ďalšia výnimka je učiteľka dejín, ktorá sa zrejme berie o niečo viac vážne akoby mala. Zatiaľ sme s ňou mali len jednu hodinu, počas ktorej nám navrhla aby sme si kúpila nejakú obrázkovú knižku, ktorá stojí viac ako mesačná výplata mojej mamy, pretože v nej je plno inšpirujúcich prác, ktoré nám môžu pomôcť pri hlavnom predmete (=výtvarka).
Na čo asi existuje deviantart, že.
Tiež nám nakázala nosiť so sebou aspoň päť farebných pier, pretože jej predmet sa ťažko chápe.

Matematikár, ktorého som sa bála najviac, vo mne zanechal pocit, že je zvyknutý jednať s retardovanými ľuďmi a už dávno sa zmieril s tým, že na žiadny matematický mozog na pseudoumeleckej škole nenarazí.

Ostatní sú ale až prekvapivo skvelí, samozrejme na to, že sú učitelia. Aspoň z nich mám taký pocit, uvidíme, aké skryté zlo sa z nich časom vykľuje.
Hoci prvých pár dní som si pripada tak zbytočne ako ešte nikdy, časom sa to trošku zlepšuje.
Aj keď si stále myslím, že som dopadla dosť úboho.
Ale nikdy nie je tak zle aby nemohlo byť ešte horšie, že...

2.9./I still have a bad feeling about this

2. září 2009 v 22:29
Som Alicin nedostatok prekvapenia.
Nie som si istá, čo mám napísať. Všetky moje myšlienky a dojmy by sa momentálne dali obsiahnuť jedným slovom a to: ježišikurvakristetojeprúser.

Keďže do mojej vzdialenej novej školy ani len nechodia autobusy, ráno som šla s mamou na moju bývalú základku kde ona pracuje, pretože ma tam mal vyzdvihnúť Samo. Ten sa ochotne ponúkol, že ma odvezie autom. Na bývalej základke som stretla pár svojich bývalých učiteliek, ktorých sympatické a príjemné tváre vo mne vzbudili prirodzený odpor, takže som hneď na ráno nostalgicky spomínala na staré dobré časy, keď som chemikárke písala do písomiek vzorce ako C3PO a R2D2 a sacharidy ako midichloriány a keď som nadávala, že máme až sedem hodín.
Cestou tam sa Samo zabával na mojom kyslom xichte a povzbudzoval ma radami ako "vyjeb sa na to, veď je to len škola" a ,,keď som ja bol prvý deň na gympli, bol som v pohode... ale ja som tam zasa mal polovicu bývalej triedy a bol to gympel, nie jebnutá umelecká". Keď sme dorazili na miesto činu, vyhlásil, že nemá čo na práci a ide so mnou dnu. Zrejme sa chcel stať očitým svedkom môjho utrpenia.

I have a bad feeling about this

1. září 2009 v 18:03
No hej. A je to tam.
Ten dotieravý pocit.
Akoby ma zajtra čakala vzdialená budova plná cudzích ľudí, ktorých som v živote nevidela a tak nejak zo skúseností si som istá, že o týždeň si budem priať, aby to tak aj ostalo.
Som Alicin ľadový pot.

Chcelo by to nejaké predsavzatie. Trebárs že sa neunáhlim so (samo)vraždou, alebo tak niečo. Hahahaha.
Ale nič ma nenapadá ... Okrem stroja času.
A ragnaroku.