Říjen 2009

23.10./Zabili Hitlera, parchanti!

23. října 2009 v 20:17
Škola je stále nudná, vonku je stále zima, moji spolužiaci sú naďalej retardovaní a vôbec, je skvelé vedieť, že niektoré veci sa vôbec nemenia.

18.10./Dark side of moon

18. října 2009 v 16:45
Tak som zasa raz mala pravdu :D

16.10./I wanna go home, take off this uniform and leave the show

16. října 2009 v 16:55
Uplynulé dni boli samá nuda a šeď. Škola je až smiešne jednotvárna a vonku je príliš veľká zima na to, aby som tam šla. Predvčerom napadalo minimálne päť centimetrov snehu a momentálne sa to všetko topí, takže celá krajina vyzerá ako jedna veľká bahnitá mláka. Vytvára to správny optimistický dojem, plný nádeje, že snáď čoskoro všetci umrieme v dôsledku stupňujúcich sa výkyvov počasia (ja viem že to nie je zas až tak neobvyklé, ale ako som už xkrát poznamenávala - som večná optimistka).

7.10./:D

7. října 2009 v 22:28
Keď mi ľudia lichotia, myslím si, že si zo mňa robia srandu. Alebo len chcú byť slušní a je im ma ľúto.
Neviem prečo mám zo seba také skvelé pocity.
Jediná vec, na ktorú sa teším, je nadchádzajúca sobota.
To ostatné si musím nechať prejsť hlavou. Cobainovským spôsobom, najskôr.
Baša odchádza do Čiech. A mne je to kupodivu jedno. Už to nie je moja Baša s pozitívnym vplyvom na svet. Je to Baša čo dospela, a tak sa v piatok ožiera a všetkých veselo oboznamuje s tým, ako skvelo sa pod vplyvom alkoholu rozvíjajú vzťahy.
Nikoho neserie, že na nejaké detaily ako meno dotyčného si po vytriezvení zriedkakedy spomenie.
Nenávidím tú patetickú zemoizovanú hlášku, ale I am so fucking alone.
Na druhej strane, kedy som nebola?
Na tretej strane, kto za to môže?
Stretla som Niku. Najkrajšiu bytosť na svete. Povedala že ma rada videla. Škoda že ani netuší... vôbec nič.
Mama ma zapísala na jazykovku. Stretávam tam starú partiu z gympla. Ľudí, ktorých som naivne považovala za kamarátov. Úbohé. Moje zidealizované predstavy v priamom rozpore s realitou. All my friends are dead. Trápne.
Tiež som stretla Filipa. Pozrel na mňa a povedal, že ho unavuje jeho dokurvený život. Pozná svojich ľudí. Je to skoro až vtipné, tým zvráteným a temným spôsobom.
Dnes sme s Mišou preberali veci, čo chceme urobiť pred smrťou. Chcem vyskúšať všetky drogy na svete, chcem sa napiť absinthu, chcem pilotovať stíhačku a chcem vyskočiť z lietadla s padákom.
A potom ma môže kľudne zraziť kamión... :D
Koľko kg by som mala vážiť keď meriam 170 cm? Je to smiešne detinské a hrozné klišé, ale fakt to chcem vedieť... :D Nechcem žiadnu pojebanú tabuľku zdravých hodnôt.
Mama ide zajtra na súd ohľadom dedičstva. Nemám prehľad po kom.
V poslednom čase a vlastne stále si z ničoho nič spomínam na zážitky s fotrom. Akurát si nepamätám či su reálne a či som ich naozaj zažila, alebo som si ich len predstavovala.
A snažím sa neľutovať sa.
Na teline spolužiačka-ktorej-meno-si-nepamätám vykladala srdcervúci príbeh o tom ako bojovala s alkoholizmom... a ako sa rezala.
,,Som si zarezávala do ruky. Porezala som sa, prešiel týždeň a znova a týždeň a znova..."
Zrejme jej nikto nepovedal, že na zaznamenávanie uplynulých týždňov je oveľa praktickejší kalendár. Prišla mi strašne srandovná a tupá a trápna a úboha... A ja som si prišla pokrytecká :D
Všetci ľutujú Viku lebo jej umrel nenarodený brat. Lebo je to super chúlostivé a smutné. Keď mne umrel otec, Zuza mi oznámila, že prijebaná triedna to zdelila celej triede a chcela, aby sa poskladali na veniec alebo čo. Dodala, že dúfala že ich donúti všetkých ísť aj na pohreb, lebo by sa mohli uliať zo školy.

:D:D:D:D:D:D:D:D

Marek mi povedal, že mu pripomínam jeho najlepšiu kamošku. Lebo som flegma.
Ale nie.