23.10./Zabili Hitlera, parchanti!

23. října 2009 v 20:17
Škola je stále nudná, vonku je stále zima, moji spolužiaci sú naďalej retardovaní a vôbec, je skvelé vedieť, že niektoré veci sa vôbec nemenia.


Moja absolventská práca z výtvarky v ZUŠke môže byť sled niekoľkých obrázkov zobrazujúci dej notoricky známej rozprávky. Myslím, že všetci vieme, čo to znamená.
Vo štvrtok ráno som v autobuse stretla Joja, ktorý so sebou vláčil dva batohy - jeden do školy a druhý s vecami na tréning. Keďže sme sa dlho nevideli a ja som akurát nemala nabitú mp3ojku, sadla som si vedľa neho a preberali sme naše nové školy, pretože sme tak úbohí, že naozaj nemáme lepšiu tému na rozhovor. Rozpovedala som sa o kreténoch čo nás učia a o retardovaných spolužiakoch, keď som si kútikom oka všimla, že za mnou sedí jeden učiteľ z našej školy. Našťastie (ale iba v tomto prípade) ma neučí, takže na seba si odo mňa žiadne láskyplné slova nevypočul. Stále vyzerá dosť zasnene, tak dúfam, že môj monológ ani nezaregistroval. V opačnom prípade by to mohol zvestovať trebárs triednej alebo ešte lepšie, fuhrerovi Architektovi. Nie žeby ako vyzeral ako podlý typ, ale to nevyzeral ani ten farár v Anjeloch a Démonoch a hľa aká kurva sa z neho vykľula.
V škola sa, pochopiteľne, nič zaujímavé neudialo. Dostala som prvú trojku v tomto roku, za ktorú som bola ešte aj vďačná, lebo som ju schytala za písomku z dejáku, na ktorú som nenapísala dokopy nič. Na starom gympli, ale zrejme aj základke, by som mala sfleku 5, no našťastie tá dejepisárka je úplne jebnutá. Peťa ju raz obliala čajom, za čo ju budem uznávať zrejme do konca života. Požičala som Michaele Stopárovho sprievodcu a na každej lavici v ktorej sme sedeli sme za sebou zanechali nápisy: For heavy metal we will die (to je refrén tej cool pesničky) a Yossarian Lives (Hlava XXII) a Y S SRS? (Why so serious?) a WE HATE LOVE, WE LOVE HATE (Irresponsible Hate Anthem - alebo tak nejak). Michaela so mnou zdieľa zvrhlú radosť z toho, že vlastne nikto nevie čo to znamená, okrem nás.
Keď som po škole stála na zástavke, z nejakého autobusu znenazdania vyskočil Viktor a bežal sa skryť do najbližšej brány s tým, že je PEER stretko a celé mesto sa bude hemžiť PEERkáčmi, ktorí ho nesmú vidieť, pretože jemu sa na nijaké trápne stretko nechce keď môže doma hrať webgame.
Šli sme teda domov spolu, pričom sme prediskutovali moje zásoby čokolády, testy z jazykovky, Matinho psa a jeho neobvyklú úchylku na vankúše a podobné závažné témy, ktoré intelektuáli ako my zväčša riešia. Nakoniec sme skončili u mňa a pozerali sme Dextera, keď si Viktor zmyslel, že pôjdeme do kina na Inglorious Basterds.
Ja viem že som mala v pláne vidieť to so Samom, no zdá sa, že on sám o tom nevie, alebo to prinajmenšom nechce vedieť. Tak sme pozreli program kín a dátum pre IB vyšiel akurát na štvrtok o siedmej. Potom dva mesiace prijebanej Hanny Montany a znova víkend pre IB. Kto má čakať ďalšie dva mesiace? Viktor obvolal spolužiakov a o siedmej sme sa už plahočili mestom smerom ku kinu, pričom som ostatným oznamovala, na aký film to vlastne ideme.
Stačilo povedať, že to bude o Bradovi Pittovi, ktorí bude skalpovať náckov. Sú to proste magické slová. Cestou sme stretli Bašu, ktorá už mala byť dávno odídená, no ukázalo sa, že to s jej odchodom je tak trošku relatívne. Je rovnako možné že odíde zajtra akože odíde za tri roky, takže zasa nikto nič nevie. S Daliborom sme ju boli odprevadiť domov, zatiaľ čo sa zvyšok skupinky rozhodol navštíviť hypermarket, čo sa ukázalo ako oveľa rozumnejšia voľba. Aspoň v príde, že nechceli počúvať o tom, ako Baša hrala s nejakým géniom fľašu a ostala len v podprsenke. Nie žeby na tom bolo niečo zlé, ale WTF?! Toto by mi mohla povedať Paťa (ktorej sa splnil sen a vyplatil sa jej aj anorektický týždnik na konci ktorého skončila v nemocnici, pretože ju vzali do akejsi modelingovej agentúry. Teda nevzali, ale vezmú ju, keď zacvaká 90 eur a pôjde na kurz chodenia. Som fakt rada že ona je rada, ale ... LOL, KURZ CHODENIA :D:D:D:D:D:D), ale Baša nie. Baša bola vždy tá normálna a nenápadná. No, veci sa predsa len menia.
Ten film bol kurevsky skvelý. Akurát mi je ľúto, že samotných bastardov tam bolo nejako pomenej a že vystrihali niektoré scény. Ale to nevadí!
V piatok som v škole bol iba päť hodín, z čoho som sa z prvej uliala, pretože ma vymkli pred školou. Tak som s Pomarančovú Lady, ktorá chodí na TIS a ktorá tiež prišla neskoro šla na menšiu prechádzku po meste a rannú dávku nikotínu, pretože predsa nebudeme stáť pred školou len aby sme si mohli vypočuť kázeň od osoby, ktorá príde cez prestávku otvoriť dvere.
Takže mám najskôr neospravedlnenú hodinu. Jedna hore dole.
Z piatej hodiny s Architektom som ušla o dvadsať minút skôr (vypýtala som sa na WC), aby som mohla ísť s Michaelou na obed, kým v jedálni nebol rad až kdesi za zenit. Potom som sa vrátila do ateliéru a začala som sa baliť s dobrým pocitom, že Architekt niekam zmizol, keď sa tam uprostred môjho pakovania objavil a oznámil mi, že keď odchádzam, musím si dohodnúť poobedňajšie konzultácie na ktorých so mnou dokončí cvičenia, ktoré som nemohla urobiť, keď som nebola prítomná na hodine.
Áno, je úplne jebnutý.
Tiež sa trošku nahneval, keď si všimol že pijem a mám tašku na zemi (zástupkyňa mu vysvetlila, že je neprípustné aby sme každú prestávku počas bloku s ním behávali do šatne, lebo z toho sú dozorkyne nervózne), lebo z toho určite dostanem žltačku a nakazím ho.
Úplne jebnutý. Bezpochyby.
Dôvod môjho predčasného odchodu bola návšteva u zubára, u ktorého som sa zdržala desať minút a hneď na to som s mamou šla do obchodného strediska hneď vedľa, kde majú najväčšie kníhkupectvo v meste. Long Hard Road Out Of Hell nemali, ale tá osoba sa ponúkla že ju objedná a že do Vianoc by im snáď mala dôjsť. Trochu ironické, dostať na jeden z najväčších kresťanských sviatkov knihu, ktorú napísal človek, čo sa necháva volať Antichrist. Ale ja iróniu milujem a keď som už pri nej, zasa mi písala Nika. Cez moje riešenie jej úlohy z angliny sme sa akosi dostali až k tomu, že má trochu emocionálne rozhodeného devätnásťročného strýka, ktorý do nej je platonicky zamilovaný a veľmi rád jej to dáva najavo, čo pre ňu je dosť nepríjemné. A s tým sa sťažuje mne, čo som do nej platonicky zamilovaná tiež, aj keď jej to najavo nedávam (viac-menej). Dodala ešte niečo v tom zmysle, že mu nechce ubližovať tým, že ho bude ignorovať. Áno, irónia je naozaj skvelá, proste ju musíte milovať.
Mama sa ešte rozhodla že pôjdeme omrknúť nejaký zastrčený obchodík s bytovými dekoráciami, čo bol maximálne fascinujúci obchod s obrazmi, veľkými katalógmi so vzorkami tapiet, nálepkami na steny a šablónami podľa ktorých sa dajú na steny maľovať vzory. To je v podstate zahŕňa aj môj odbor. Boli sme tam hodinu a mne prišli moje stratené hodiny života v ateliéri Architekta ešte zbytočnejšie ako obyčajne. Jeden chalan mi s úškrnom povedal, že mám zvoliť samoštúdium. Bol to chytrý chalan. Nakoniec mama aj s Líviou vybrali túto šablónu, ktorú treba priložiť na stenu, obtiahnuť a nakoniec precízne vymaľovať, takže najskôr budem mať cez víkend čo robiť.
Ešte sme sa tak rôzne flákali po meste a nakoniec sme skončili v nejakej reštaurácii na večeri, kde som po dlhom čase jedla slimáky. Chutili mi už len kvôli tým znechuteným pohľadom maminých kolegýň, ktoré sme tam stretli a ktoré chceli vidieť, ako také uvarené slimáky vyzerajú. Srandovné, vskutku.
Momentálne som sama doma, pretože mama sa šla niekam ožrať (zajtra má narodeniny, čo mi pripomína, že nemám darček). Je to dokonalé zakončenie tohto produktívneho týždňa.
 


Komentáře

1 Alex Alex | Web | 23. října 2009 v 20:30 | Reagovat

Zajímavý týden :-). Určitě veselejší než ten můj. Už jen pro toho jebnutýho Architekta - to je fakt borec :D.
Jsem ráda, že se ti IB líbili... Ale tak, bylo by divné, kdyby ne :-).

2 Alice Alice | 23. října 2009 v 21:11 | Reagovat

citala som, chuda moje male :( ale ber to tak, ze je to posledny rok co musis s tou sialenou partiou vydrzat.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.