Prosinec 2009

24.12./Vianoce! Scípnite, šváby!

25. prosince 2009 v 19:33
↑ Nie naozaj, len sa mi už zunavalo to "prijemné sviatky" a podobné otrepané frázy.

Keby všetci na facebooku nespamovali "Štastné a Veselé" (čo sa mi raz podarilo prečítať ako ,,Stargate Universe", som proste dobrá), ani by mi netrtklo, že sú Vianoce. Nič tomu nenaznačuje. Vonku prší, sneh sa roztopil a vôbec nič moc.
Posledných pár rokov je u nás tradíciou, že Vianoce sú tak všeobecne na hovno. Myslím, že za to môže foter, keďže jeho vianočné návštevy sa tak nejak stále skončili plačom a všeobecnou depresiou. Páči sa mi ta irónia v tom, keď sa rozdelená rodina konečne na sviatky pokoja a mieru a lásky dá dohromady len preto, aby sa mohli navzájom pourážať, zapriať si rýchlu a bolestnú smrť a tak ďalej. Ale o tom som nechcela.

What happened to the clouds?

22. prosince 2009 v 0:52
Uplynulé dni boli naplnené úplne iracionálnym pocitom šťastia, občasným rezaním sa na vyrovnanie váh, čítaním a totálnym prepadnutím mojej novej životnej filozofie "neviem a nezaujíma ma to". Školu som poslušne pretrpela, dokonca som si raz napísala aj úlohu zo sloviny, čo je u mňa maximálny výkon. Písali sme niekedy referát o knihe, ktorú ste nečítali? Obsah som odpísala, charakteristiku postáv som si vymyslela a vlastný názor, tak to bol teda matroš. Vidím to na niekoľko vážnych diskusií so slovenčinárkou a zrejme aj triednou, ale je mi to jedno. Teraz mám prázdniny. Dnes som síce chcela ísť do školy, ale ráno si mama všimla, že v taške mám len knihu čo akurát čítam a mobil... pochopiteľne sa nad tým pozastavila, tak som jej vysvetlila, že dnes sa učíme len tri hodiny, z čoho jedna je telesná, druhá informa a tretia technické kreslenie. Tak ma nechala doma, že načo vstávať kvôli trom hodinám. Hej, mám najlepšiu mamu na svete a všetci mi môžete závidieť, HAHA.

11.10./Satyricon

12. prosince 2009 v 16:46
Ráno som sa zobudila s krásnym pocitom, že ma nič nebolí... moja ruka sa zázračne opravila!
Vyčerpávajúcu cestu busom, počas ktorej mi Paťa vysvetľovala, že jej trčí kosť na lýtku a tým pádom je hrozne chudá anorektička, som zapila u Valentína v "izbe" absinthom. Myslím, že naozaj len absinth bol schopný dostatočne ma odpútať od tých prijebaných kecov. Tá izba bola vlastne akási kovová kôlňa na záhrade, kde bola tma a brutálny bordel, sedeli sme na provizórnom rozpadajúcom sa gauči a svietili okolo seba mobilmi. Absinth bol bez cukru, bez všetkého, z plastového pohára, ako praví barbari. Presne takto som to nechcela.
Nejaký človek, ktorého meno som nepochytila: Valentín, kde tu máš kôš?
Eskimák: Všade.

10.12./I’m losing it

10. prosince 2009 v 22:15
V pondelok sa mi podaril awesomostný fail:
Kamoška: :(
Ja: :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDD
Kamoška: Zomrel mi kamoš ...
Pochválila som sa Nemenovanému, ktorý sa z toho, prirodzene, rozosmial a tak sme si po zvyšok večera robili srandu z umierajúcich ľudí, ktorých sme nikdy nepoznali. Sme naozaj zohratá partia. Až neskôr som si uvedomila, aké úbohé je považovať človeka, ktorého nikdy neuvidím za jednu z najlepších vecí aká ma kedy postretla, že celý môj život je rada zlyhaní vrhajúcich na moju osôbku tragické svetlo, že môj najlepší kamoš ma dva roky ignoruje, že ma nikto naozaj nemá rád a aby toho nebolo málo, že zajtra idem do školy. A tak som upadla do hlbokej depresie, lebo trocha bolesti na večer nikdy nezaškodí. Tým som zrejme kompletne vyčerpala celý svoj citový rozsah (aká škoda, že to bolo len na patetickú sebaľútosť, že) a minimálne na ďalší mesiac budem znova ako kopa šutrov. Aspoň v to dúfam, lebo táto pohodlná bezcitnosť je menej trápna.

6.12./And love said no

6. prosince 2009 v 19:18
V sobotu som bola v nemocnici. Nemohla som kvôli tomu dopozerať The Big Bang Theory. Prišli sme tam v celkom početnej zostave (ja, mama, strýko, teta), aspoň na to, že všetky návštevy sú kvôli chrípkam zrušené. Mama ale sľubovala, že to nejako vybavila cez kamarátku, čo znamená, že sme hodinu sedeli na chodbe a čakali, kým sa tá jej kamarátka objaví. Okrem nás tam sedela aj nejaká babkina kamoška, ktorá revala a vkuse rozprávala o smrti. Vyzeralo to ako z veľmi zlého kvázidramatického filmu. Aspoň som si pokecala s Nexus cez SMS. Po neprípustne dlhom čase sa konečne objavila doktorka a začala vysvetľovať ako sa babka má a ako k nej môžu ísť iba dvaja ľudia. Tak sa všetci začali hádať ohľadom toho kto pôjde. Samozrejme, okrem mňa, pretože ja som predsa písala SMSky Nexus.

4.11./My Alice wears black

4. prosince 2009 v 17:53
Ak každý rok niekto známy a relatívne blízky neumrie, bude to ako epizóda South Parku bez mŕtveho Kennyho - neúplné.
Babka je v nemocnici, lebo dostala mŕtvicu, alebo také niečo. Čo pri jej dlhočiznom zozname rôznych desivých diagnóz znamená asi toľko, že s najväčšou pravdepodobnosťou od nej nedostanem vianočné darčeky :( Ale dnes pohla rukou, čo je vraj maximálne skvelé.

1.12./I wasn't born with enough middle fingers

1. prosince 2009 v 21:26
<- Aha, kto sa nám vrátil!
Mám sa fajn. Síce mi je zle, zima a chce sa mi grcať, ale aj tak sa mám fajn. Tieto posledné dni mávam dotieravé pocity náhleho šťastia z úplne pochopiteľných dôvodov, ako je návšteva kina kvôli 2012, o ktorom nám osoba predávajúca lístky prezradila, že premietanie na dnes zrušili a namiesto toho pobeží Majkl Džeksn. Pretože ešte je mŕtvy len pol roka (+/-).