Únor 2010

21.2./Nepotrebujem doktorát zo psychológie na to, aby som vedela odlíšiť kreténa

21. února 2010 v 16:18
Tieto prázdniny boli skvelé.
Aj keď na nich nebolo skvelého nič.
V pondelok som bola v kine na nejaký totálne tupý film, ktorý bol znesiteľný len kvôli tomu, že sme sa mohli zabávať na smejúcom sa Viktorovi. Ten sa smial z úvodnej zvučky, z krájania citrónu a iných nenormálne smiešnych vecí. Presne preto nepotrebujeme trávu.
Našťastie sme si strategicky sadli o dva rady viac dopredu ako ostatní ľudia, čo sa akousi nešťastnou náhodou tiež zatúlali do kina, čiže nám nemal kto kopať do sedačiek a syčať, aby sme láskavo držali huby. Okrem nás dvoch s Vikym tam bolo aj pár ďalších bývalých spolužiakov, ale tí vlastne nikoho nezaujímajú.

10.2./Pulse? Overrated!

10. února 2010 v 21:58
Smígl: Povedzte nejaký vtip.
Alica: Môj život.
Okolie: Hahahahahahahahhahahahahahahahahahhahahahahahahhahhahahahhahahahahha!

8.2./Všetko čo sa stane, sa stane.

8. února 2010 v 18:47
I love myself better than you
I know it's wrong so what should I do?
The finest day that I've ever had
Was when I learned to cry on command

Dnes ráno pri civení na podivných ľudí z okna autobusu, ktorí sa previnili šablónovitou normálnosťou, som si uvedomila, že sa fakt hrozne nenávidím. Ale zároveň si pripadám lepšia ako všetci ostatní, teda až na pár výnimiek. Potom sa mi v mp3ojke zmenila pesnička, tak som na to zabudla.
Mali sme mať od polroka dve nové spolužiačky, no akosi neprišla ani jedna. Ich dobrá voľba. Michaela si pozrela Inglourious Basterds, hneď štyri krát, čiže to v škole bolo samé "That's a Bingooo!" a "arajvederči". Potom mi navrhla, aby sme natočili film a na koniec titulkov dali venovanie: For Quentin Tarantino. We love you, you motherfucker.
That's a bingooo!
Nevadí.

7.2./I don't care, motherfucker.

8. února 2010 v 17:53
Somewhere I have heard this before
In a dream my memory has stored
As a defence I'm neutered and spayed
What the hell am I trying to say?

Bola som sa pozrieť na babku v Bardejove. Pôvodne ju chceli presunúť na psychiatriu, lebo vytrhávala zo stien telefóny, budila v noci ostatných pacientov a robila všetky tie šialené veci, ktoré vás asi donúti robiť dvojmesačné nečinné ležanie v smradľavej nemocnici. No nakoniec doktorka usúdila že je to blbý nápad a tak babke strýko vybavil mesačný pobyt v sanatóriu v tejto prerastenej dedine.
Strýko ma zvyk veci prikrášľovať a to sanatórium opisoval ako "taký menší kaštielik", z čoho sa nakoniec vykľula úplne obyčajná jednoposchodová budova. Podľa strýkových stavebných parametrov kľudne môžem svoj dom nazývať hradom. Alebo základňou na Mesiaci.

3.2./There's hole in our soul that we fill with dope

3. února 2010 v 20:04
Už sem nechcem dávať obrázky. Sú príliš farebné.

Som chorá. Fyzicky, tento krát. V nedeľu babku preniesli do nejakého rehabilitačného centra v Bardejove, keďže v nemocnici už bola príliš dlho. Moja mama šla s ňou, tak ma strýko zobral na obed. Mal so sebou aj novú frajerku, ktorá rozprávala dokonalým bratislavským prízvukom a mala som čo robiť, aby som sa nerozrehotala. Sedlák, sedlák, nasadil stromy kvety. Vkuse čosi mlela a nikdy sa nezastavila. Bolo to fajn, aspoň som nemusela rozprávať ja. Len som sa prihriato usmievala, čo určite vyzeralo desivo a nervózne som pichala vidličkou do kopy špagiet, ktoré som mala zjesť. Ďalšia ťažká rana pre moju anorexiu. No to je jedno, mne to aj tak príliš nepomôže.