Březen 2010

31.3./Pushing us into self destruction

31. března 2010 v 19:55
Ja: Idem sa za dom zastreliť, bye.
On: Kľudne sa mi zastreľ, ale chcem ťa tu ešte vidieť... a kľudne buď mŕtva, ale budeš musieť potom zvládať robiť, čo ti poviem.

On: Ale hádam mám právo to vidieť... hm... čo si taká...
Ja: Tomu sa hovorí vydieranie plačom :'(
On: Čo si taká, že mi to nechceš ukázať... na plač ti kašlem.

On: Ja len či... ťa nenaštvalo čo som ti urobil... ale som sám na seba hrdý ako sa mi to podarilo...

Je to láska.

Dnes zomrel Brandon Lee :(
Dnes sa narodila naša drahá Nancy :( Alebo Alica, alebo Cyny, alebo Wylra alebo koľko schizofrenických ja sa v tejto poranenej a pokrivenej dušičke ešte skrýva. Nemám k tomu veľmi čo povedať, akurát už je pätnásty rok môjho života za mnou a tak ho môžem s čistým svedomím kompletne zanalyzovať. Použijem Luizin slovný obrat, keďže dokonale vystihuje moje pocity: Som hlúpa piča. Darovala som si účet na deviantarte, čiže sa okrem tohto geniálneho a maximálne inšpiratívneho blogu, ktorý mi všetci môžete.. musíte.. závidieť, mienim strápňovať aj tam. Viem, že mi to prajete, čiže sa môžete pozrieť:
A tá prijebaná štetka čo ju mám v ID nie som ja. Pretože na rozdiel od nej nie som prijebaná štetka. Och, jej mizantropické veličenstvo má naozaj krízu identity.


Škola - rebel, rebel, bitch, bitch, stick your stupid slogan in, this is the new....

26. března 2010 v 23:00 tyzdnova stolica
...
...shit.
Zdravím! Táto rubrika bude slúžiť na propagovanie mojich osvietenských názorov na dnešný svet a spoločnosť, lebo presne to je typ článkov, ktoré sa na blog.cz najviac vyzdvihujú. Nezáleží na tom, že tie názory väčšinou pochádzajú od ľudí, ktorí o danej problematike vedia hovno a píšu ich len tak, lebo sa im to zdá intelektuálne a cool (vždy ma vedia dojať občasné názory na metal, satanizmus, sebapoškodzovanie a tak podobne). Nezáleží ani na tom, že väčšina tých názorov sa týka pixeliek na blogoch a trblietavých pozadí, pretože to je naozaj maximálne dôležitá téma, ktorou sa treba zapodievať a na ktorej písanie nahnevaných článkov niečo zmení. A pretože som minimálne rovnako intelektuálna a cool ako ostatní užívatelia, rozhodla som sa prispieť svojou troškou geniality a prezieravej pravdy, pretože každého môj názor totálne maximálne zaujíma. A kto tvrdí že nie, je prijebaný ignorant. Tak!

26.3./I think I'm dumb. Or maybe just happy.

26. března 2010 v 21:18
Mama odišla na nejakú učiteľskú párty pri príležitosti dňa učiteľov, čiže budem sama do rána. Iste, sen mnohých mojich rovesníkov, no pre mňa to znamená maximálne to, že budem môcť počúvať hudbu na maximum, lebo ku mne nemá kto prísť a doniesť fľašu vodky. Som taká slušná a vychovaná. Tragické, že nedobrovoľne. Nie žeby som túžila po ožiaračských dýchankoch, len občas to fajn padne. A dnes by bolo občas, čo je neobvyklé, lebo som bola v spoločnosti už včera. Zvyčajne mi to stačí aspoň na päť dní, pretože som mimoriadne zhovorčivý a extrovertný človek.
Zistila som, že napriek všetkým tým emo trendom som stále fascinovaná sebapoškodzovaním a vyrezávaním si obrázkov do tela. Je to lacnejšie ako tetovanie a celkovo viac osobnejšie.
Michaela sa na mňa urazila, lebo som jej nedala prečítať svoj preludový denníček, do ktorého si zapisujem myšlienky a nápady. Pochopiteľne len tie, ktoré skromne považujem za maximálne geniálne. No ani jej urazenosť jej nezabránila nadiktovať mi písomku z ruštiny, čiže mi to neprekáža. Vlastne mi neprekáža vôbec nič, čo je úctyhodné, pretože ja som typ, ktorému vkuse niečo prekáža, najčastejšie všetko. V súvislosti s tým sa mi vybavuje jedna epizóda Housea, kde bolo uvedených päť fáz umierania:
1. Odmietnutie
2. Hnev
3. Vyjednávanie
4. Depresia
5. Zmierenie
Momentálne som jasná päťka, no v poslednom čase sa pohybujem medzi štvorkou a päťkou, ide to stále dookola a ten epic end akosi nie a nie prísť. Ale nesťažujem sa, veď epic end môže byť dobrovoľný, tak čo? Ako by povedal Mr. Manson: I am born to die.
Možno som však len v dobrej nálade. Som milá a ústretová. Dnes som dokonca počkala, kým sa Smígl obráti chrbtom a až potom som si utrela ruky do jej mikiny prevesenej cez stojan na výkresy. Tiež som usmievavá a veselá, čo je nepriaznivé pre moju "umeleckú" tvorbu, preto som si do ruky začala vyrývať nápis TO LIVE IS TO SUFFER, TO SURVIVE IS TO FIND SOME MEANING IN THE SUFFERING. Pri dôkladnej práci na prvom O som ale zistila, že ide leto a budem musieť nosiť krátke rukávy. Neznášam, keď mi realita komplikuje život.

Môj zoznam platonických lások sa rozšíril o Bellu. Je poškodená rovnakým spôsobom ako ja, čiže sme si pochopiteľne hneď padli do oka. Okrem toho, že chcem byť jej sexuálny otrok, máme kopu spoločných vecí a záľub. Bohužiaľ, lesbizmus medzi ne nepatrí.
Mama mi na narodeniny kúpila Satanistickú bibliu. Šli sme sa z nudy pozrieť do kníhkupectva a nemohla som uveriť vlastným očiam, keď som vo filozoficko-náučnom kútiku uvidela tú malú nenápadnú čiernu knižku s veľkým pentáčom na obálke *orgazmus*. Samozrejme som ju už čítala na kompe, ale to proste nie je ono. Michaela si z nej odpísala niekoľko citátov, ktoré teraz vypisuje na tabuľu, na lavice kde sedíme, na ruky a podobne. Milujem, ako dokážem inšpirovať ľudí k dobrým veciam...

18.3./MILUJ€M VÁ$

18. března 2010 v 21:23
Profka Dejín umenia mi dala za úlohu prečítať si Bibliu, pretože preberáme kresťanskú antiku. Nemám jej to za zlé, moje znalosti kresťanstva sa pohybujú zhruba niekde okolo domnienok, že ho založil akýsi hipisák čo vstal z mŕtvych a že v súčasnosti je populárne uctiť si ho znásilňovaním malých chlapcov.

16.3./Update

16. března 2010 v 14:33
Odkedy som sem vyvesila ten fake and gay oznam o zatvorení blogu (ktorý nijako nepomohol môjmu účelu, ale tak... ja som všeobecne známa tým, že mávam efektívne nápady) sa stalo kopu vecí, ktoré ma síce vnútorne uspokojili, no nemali na mňa zrejme nijaký dlhodobý účinok a preto nemá zmysel sem o nich písať. Správne, môj vzrušujúci život sa nikam nevyšvihol. Ale ani nikam neupadol, takže to asi bude fajn. Všimajte ten optimizmus.