and think: This is fantastic! I am in Heaven!
Všimli ste si niekedy, že ľudia majú potrebu oboznamovať vás s vecami, ktoré vás absolútne netankujú a vy sa nasilu tvárite, že ste hlboko zaujatý touto témou, lebo nechcete aby bolo ticho? Prípadne vám začnú o čomsi hovoriť a vy neviete, prečo? Hlavne keď sa vás to vôbec netýka a obaja viete, že nie je ani najmenšia šanca, aby vás to zaujímalo? Toto je jedna z tých spoločenských konvencií normálnych ľudí, ktoré nechápem?
Nedeľa začala tým, že mi ráno zavolal Miro s Vikou, pretože sa dopočuli, že mám novú krabičku cigariet a som ochotná sa s nimi rozdeliť. To prvé by som ešte chápala, ale tá druhá časť sa mi zdá dosť nepravdepodobná. Vlastne si myslím, že aj im sa taká zdala, aspoň podľa Vikinho hlasu v telefóne.
Dala som im jednu cigu, nech sa rozdelia. Potom sme skončili u Viky doma, kde sme rozoberali mrvenie sa, katolícke časopisy, nadávanie v rodine, existenciu Boha, sex, masturbáciu, vtipnosť retardovaných detí, nevydarené samovraždy a ohovárali sme Viktora. Chudák chlapec je stále taká vďačná téma. Ináč si myslím, že sme krásna ukážka morálneho a etického poklesu súčasnej generácie. Yeah, we fuckin' rock.
