Leden 2011

... fuck.

21. ledna 2011 v 17:52
...
Údajne som vkuse nešťastná, pretože som uväznená za dvojmetrovým múrom obohnaným ostnatým káblom. Jediné čo musím urobiť je zbúrať ho a vykročiť do sveta s odhalenou dušou, to je vraj moja cesta ku šťastiu a vyrovnanosti.
Lenže mne sa tu celkom páči. Z mojej strany väzenia mám pekne vymaľované múry, mäkučký koberec, fajnovú knižku na stolíku vedľa pohodlného gauča ...

Posledné dni boli veľmi plodné. Prvú polovicu som si odsedela v škole a ďalšiu za telkou alebo kompom. Z neznámeho dôvodu ma regulárne postihovala zvláštna nevoľnosť, ako keby som mala omdlieť. Neviem čím to bolo spôsobené, dokonca sa už niekoľko mesiacov stravujem pravidelne a dostatočne.
Okrem toho sa mi vkuse niekto snažil predať trávu, niekoľko krát so špeciálnou akciou za to, že som to ja. Asi sa v týchto kruhoch stávam celkom známa.

Po sto rokoch som začala znova ako-tak kresliť. Myslím dobrovoľne. Hrozne mi to nejde.

Polrok vyzerá byť pomerne úspešný, aspoň na moje pomery. Svojho klauzúrneho Daleka som zvládla obhájiť na jednotku (prispeli k tomu zrejme aj tie ostatné veci čo som mala spravené) a pre ešte lepší pocit som to skľúčenej Martine stále vyhadzovala na oči. Tá piča nevie ustáť fakt, že flákač a ochlasta s vyjadrovaním charakteristickým hlavne oplzlými a pokleslými výrazmi má rovnakú známku ako ona, navyše si vyslúžil pochvalu od komisie za porozumenie výtvarným princípom ktoré sme preberali.
Samozrejme som nepochopila takmer ničomu, ale to oni nezistili. Možno aj áno a len sa báli môjho Daleka.
Z dejín umenia mi učka sklamaná mojím duševným i vedomostným úpadkom zamýšľala dať trojku, lenže aj to sa mi podarilo zdethiť na dvojku. Nemala som ani toľko slušnosti, aby som ten zošit, z ktorého som čítala pri odpovedi z miesta, skryla do lavice. Keby bol aspoň môj, ale to
by som musela mať aspoň poznámky.
Ctihodná matikárka mi vynadala do arogantnej a dala mi štvorku. Zo známok 55555555553. Aj tú trojku som dostala len preto, že mi Barbora diktovala čo mám robiť.
Z ruštiny som chcela dvojku, dokonca som prvý krát od prvého ročníka zložila z poličky zaprášenú učebnicu. Len aby som skonštatovala, že zas až tak mi na tom nezáleží, aby som sa učila nejaké časovanie (ktoré by som najprv musela dekódovať, keďže moje znalosti azbuky vždy záležali hlavne od spolusediacej Michaely), keď môžem pozerať Doctora Who.
Slovenčinárka sa rozhodla že dostanem jednotku aj bez zdĺhavej odpovede zo zdĺhavej témy a zdĺhavého recitovania básničky, ktorú by nenapísala ani AnnElfwind pre jej prílišnú trápnosť. Hlavným faktorom, vďaka ktorému dospela k tomuto záveru bol môj brilantný sloh.
Slohy som napísala aj nejakým ďalším spolužiakom, za čo som si zarobila peniašky a cigarety. Trochu sa čudovala že máme v triede toľko mladých talentov, hlavne pri Dávidovi.
U: Neverím, že ste to písali sám!
D: Mamka mi pomáhala.
U: A nenapísala to náhodou celé?
D: Nie.
U: Pch. Pozdravte ju.

Celkom sa mi to páči.

All hail your Dalek masters!

18. ledna 2011 v 22:11
Samozrejme že si tam nakreslím Daleka, veď od tejto práce závisia len tri polročné známky :P ...

the show must go on

17. ledna 2011 v 23:25
Sníval sa mi neobvyklý sen, boli sme v nejakej vysokej budove, na oblohe žiarili farebné hviezdy a ja som šukala s Grcom, kým som si cez pootvorené dvere nevšimla že v telke ide Dr. Who. Asi je to trochu znepokojivé, no keby som takú možnosť mala v realite, tiež by som sa šla radšej dívať. Nie som si istá či kvôli Doctorovi alebo Grcovi, teda, dívať sa na Doctora je o dosť lepšie ako byť s Grcom.
Okrem uprednostňovania sci-fi pred sexom ma znepokojilo ešte jedno uzretie, alebo ako to nazvať. Je obzvlášť zarážajúce, keď vaši známi rovesníci zvolia samovraždu ako finálne riešenie a vy necítite smútok, skôr radosť. Pretože to chápete a ste na nich hrdí, že sa odhodlali. Good for them! Choré časy, choré činy. A čo.

Stretla som Kahunu, ktorý sa ukázal byť vernou kópiou Pierra a môj vzťah s Grcom sa povýšil (?) na fyzickú úroveň, z čoho zrejme pramení aj môj sen. Tesne predtým ako sa to stalo sa na mňa urazene oboril a vyhlásil: ,,Ty nevieš nič o láske!" Bazzinga!
Potom sme sa obaja rozrehotali, pretože to bolo trápne vtipné. Akoby to niekto vedel.
Ináč som sociálne momentálne kdesi na okraji. Nemám chuť baviť sa s ľuďmi a počúvať ich infantilné problémy, riešiť kto kde s kým a prečo, všetkých utešovať a vyzvedať čo im je keď sa chovajú tak depresívne, zatiaľ čo všetok ten špinavý bordel dusím v sebe.
Nemôžem si pomôcť, ale keď Dominik vyhlási "dnešok je najhorší deň môjho života", prevraciam očami a viem, že u neho najhorší je u mňa priemerne dobrý. Nikdy to však nedám najavo, pretože keď si z neho začnem uťahovať, urazí sa.
Nikdy nikto nepochopil moje zámery a volania o pomoc. Nie vtedy keď mal. Asi sa s tým musím vysporiadať sama. Nakoniec ako stále, navyše keď by som si aj tak nenechala pomôcť. Možno by stačil len náznak.

Chýba mi Pierre.
Nikdy mi nikto nechýbal tak ako teraz on. Myslím, že je to jediný človek v mojom živote, ktorý sa nedá nahradiť ďalšou cigaretou. Určite by bol rád keby to vedel.

V škole sa neudialo nič zaujímavé, akurát som vyhrala nejakú hlúpu anglickú olympiádu, naučila sa robiť v Coreli a na zajtra som sa mala naučiť pár strán na litiku, básničku a dejepis. Neviem z toho poriadne nič a to som nad tým strávila pár hodín. Som čím ďalej tým tupšia. Nedokážem sa sústrediť a vlastne to ani nechcem vedieť. Jednotka na vysvedčení pre mňa nie je dostatočná motivácia. Lebo v konečnom dôsledku na tom vôbec nezáleží.

Sentimentálne sa upínam k pár posledným ľuďom, ktorí pre mňa čosi kedy znamenali. Väčšina z nich o mňa vôbec nestojí a ďalší sa príliš zmenili. Ešte šťastie že nie som nejaká trápna citlivka ktorej záleží na ľuďoch, že, vďaka bohu za nevrlosť.

:P

10. ledna 2011 v 20:28
...
Je úžasné ako niektoré slová neznamenajú vôbec nič a iné vedia zrútiť svet. 

Ináč boli prázdniny skvelé.
Pred pár dňami prišla Baša. Pripojila sa ku mne najprv počas návštevy knižnice a vzápätí baru, pretože tak nejak to už chodí. Predniesla krásny prípitok na narodeniny Marilyna Mansona a potom ma zahrnula svojimi postrehmi zo života a problémami, za ktoré by sa nehanbila ani priemerná hrdinka Evity. Pretože ma unavovali monológy o jej bývalom (ktorý je bývalý už asi dva roky, no z jej rozprávania to znie akoby to bolo 10 minút), ukázala som jej čaro červeného rúžu (Dita von Teese rules) a predhodila nadržaným hovädám v Kameni.
Príde mi to smiešne a zároveň desivé, ako gestá takéhoto manipulatívneho a pre mnohých určite diskreditujúceho rázu môžu byť chápané ako prejav dobrého priateľstva. Baša mi dokonca poďakovala, pretože teraz sa už môže hanbiť za úplne iné veci ako predtým. Nie som skvelá?
Teraz ju mienim prinútiť pozerať Doctora Who. Doctor Who je cool. Zo Zuzany sa stal právoplatný nerd keď sa zahľadela na dym z mojej cigarety a predniesla: "Wow, vyzerá úplne ako vortex!" Som na ňu hrozne hrdá. Tak hrozne hrdá, že som jej vyrobila odznak Vote Saxon. Som skvelá.

Spoznala som Kaťu. Kaťa je hrozne usmievavá a zábavná, pretože prešla cez príliš veľa sračiek, ktorých hrôzy si neviem ani predstaviť, na to, aby mohla život ešte brať vážne. Odhaliť to trpké v nej sa spája s hnusnou sebeckou radosťou, z potešenia nad tým, že máme rovnaký vkus na dennodenné masky, aj keď tá jej je premakanejšia.

Našla som Hellu a Bellu. Hrali sme spolu kedysi dávno RPG, počas ktorých sme mlátili všetky hlúpe víly, húlili jointy a stavali plťky. Boli to super časy. Teraz mlátim maximálne tak Jara, jointy nehúlim odkedy som Hipíkovi zlomila srdiečko a s plťkou mi nikto nechce pomôcť.
Pochopiteľne, tá plťka ma mrzí najviac.

Nástup do školy som znášala o niečo lepšie keď som videla toto:
...
KiSsiQ :-* ♥♥ <33333 CmuQ ♥♥ LoWeee :*********

Doctor Who je riadne lepší ako reálny život! Asi začnem hľadať TARDIS... že ju nájdem je pravdepodobnejšie ako väčšina mojich 'plánov' do budúcnosti, takže nech to znie akokoľvek pohnuto, dá sa u mňa hovoriť o osobnom raste a stojení na zemi. 

Yeah. Idem radšej požrať nejaké lysohlávky :D 

chápu, chápu ...

4. ledna 2011 v 17:20
Ranná konverzácia s matkou:


M: Pôjdeš so mnou zajtra o druhej do nemocnice?
N: Za kým?
M: Za dedkom.
N: Nemal už byť doma?
M: Bol doma, ale zistili že má rakovinu.
N: Aha.  


Nemám z toho žiaden pocit. Spooky, isn't it? Je to najobľúbenejší člen mojej prehnitej rodiny.