Únor 2011

28.2./SOOOO AWESOME

28. února 2011 v 1:07


Môj život je úbohý, pretože jeho kvalita je priamo úmerná s množstvom požitých omamných látok a iného svinstva s podobne otupujúcimi účinkami. Momentálne stojí za hovno, lebo som dokonale triezva. Áno, som hlúpa krava a mala by som dospieť, blahblah. Povedzte to Bukowskému.
Resp. malo by mi byť mizerne, lenže ja sa necítim nejak obzvlášť sklamane. Jediná moja túžba je nainštalovať si Sims 3, žrať tony popcornu a nechávať Simov zhorieť s nábytkom. Namiesto toho som dnes behala po celom meste, zháňajúc rôznych ľudí a vybavovala so Zuz veci pre Domina. Potom som mu pomohla poskladať skrinku a vyniesla som mu smeti. Ani len ten popcorn sa nekonal, keďže som si naordinovala diétu a momentálne ma bolí žalúdok a vlastne celý zažívací trakt aj z minimálneho množstva potravy či tekutín.

Heaven wasn't made for me.

25. února 2011 v 21:05 and the literature
Takže, toto je taká malá ukážka. Tak nejak si predstavujem seba v budúcnosti.


,,Občas mám pocit, že mi niečo zviera hlavu. Cítim tlak, ktorý neexistuje a z toho šaliem. A spôsobuje kopu nepríjemností, teda, chovám sa zle." zdôverila sa Omega psychiatričke a nezúčastnene sa pri tom dívala niekam na stenu, pretože sa desila predstavy, ako sa doktorka zatvári. Chvíľu bola ticho a Omegu zalial ľadový pot. Nikdy si nemyslela že tie vety niekedy vysloví, preto jej teraz zneli tak cudzo a neprirodzene. Kŕčovito zovrela operadlá stoličky a skrz zaťaté zuby zasipela: ,,Niekedy si zas myslím, že mám v lebke dieru."

25.2./Will this shit work?

25. února 2011 v 20:05
Som neskutočne arogantný človek. Ak stratím ešte trochu nádeje, stane sa zo mňa anarchistický arogantný človek.
A pritom som len ten typický intelektuálny typ, čo si o sebe veľa namýšľa, pretože počúva Wagnera a číta Dostojevského, zatiaľ čo rieši úplne rovnaké triviálnosti a banality ako jeho vrstovníci, ktorí fandia Rytmusovi a čítajú Súmrak.

To mienim potvrdiť nesledujúcim odsekom.

Rozhodla som sa, že si na 17. narodeniny darujem telesnú váhu maximálne 50 kg. Od toho ma delia dve kilá navyše, ktoré schudnem určite, akurát tá päťdesiatka je tam len tak orientačne. Čím nižšie sa pod ňu dostanem, tým budem šťastnejšia. Do konca marca.
Keď som vyjadrila svoj záujem schudnúť, väčšina ľudí nado mnou pokrútila hlavou, prípadne sa ma hlúpo spýtali: A z čoho to chceš akože zhodiť?
Akoby som merala dva metre, alebo tak niečo.
Pretože som cynik a ťažko pochybujem o dobrých úmysloch ľudí okolo mňa, som presvedčená, že mi tento plán chceli vytlačiť z hlavy len preto, aby som naopak stlstla a vyzerala rovnako monštruózne ako oni. Presne tak to je.
Preto teraz pomaly jem ovsenú kašu a snažím sa nemyslieť na to, že sa to podozrivo podobá na najbežnejší produkt mimoriadne vydareného piatku.
Tým myslím grcku.
Jediný, kto mi v tomto rozumie, je kamoška bulimička, ktorá už má zarezervovaný výlet na psychiatriu.

Mimochodom, je piatok a ja sedím doma. To je prvý krát v tomto roku. Nechcelo sa mi nikam ísť, a to som už dva týždne (takmer) úplne a (takmer) vkuse triezva. Teda, čo sa alkoholu týka, pretože chémie v sebe za chvíľu budem mať asi toľko ako priemerný člen rodiny Cobainovcov.
Preháňam, ale chcela som použiť to prirovnanie.

epic fail

24. února 2011 v 19:58 smiesni ludia

9. znamená deviaty ročník. Srsly.
Ďalšie komentáre obsahujú hypotézu o tom, že Gaba je vlastne chlap a na vtákovi ma horčicu. To sem už ale kopírovať nebudem, pretože tento blog má úroveň! Presne tak! Bazinga.

24.2./Nie mami, netrpím žiadnymi poruchami stravovania. Chcela by som, ale... nie.

24. února 2011 v 19:26
Nemám síl pičovať na tento nový editor...

Baška mi v piatok porozprávala ako sa o mňa bála, keď som sa sfetovaná trmácala po škole.
A ako som si pokecala s učiteľkou občianky, ktorá sa ma vkuse na niečo pýtala, čosi súvisiace s učivom. Hoci o sebe prehlasuje že je sčasti psychologička a tvári sa ako najväčšia znalkyňa ľudskej povahy, nejak jej ušlo že neviem poriadne rozprávať, reagujem spomalene a vyzerám, ako by mi ostávali posledné sekundy života. Aspoň podľa Baškinho opisu. Ja si to veľmi nepamätám.

Piatok bol o niečo menej stresujúci. Nejako som sa počas neho dopracovala k teórii, že modrí ľudia sú hrozne skvelí (okrem avatara, ten je trápny), takže by som sa mala natrieť namodro a masturbovať pred zrkadlom. Potom som sa hrala so svojimi príveskami - mačkou a sloníkom - ktoré sa bezstarostne prechádzali po lavici, kým ich nezabila obrovská žiletka - môj tretí prívesok. Zjedla som Michaele diktát a vynadala som Kanymu do skurvených žltých aziatov. TAK VEĽMI som sa nudila. Potom sa ľudia čudujú, že by som radšej upadla do kómy z predávkovania, ako tam len tak nečinne sedieť.

Večer sme šli k Jarovi na byt. Pripili sme sa, pozerali sme Doctora Who, potom Big Bang Theory a pomedzi to porno a Raya Williama Johnsona. Bolo to fajn. Jaro zrejme dúfal aspoň v sex v trojke, ale my so Zuzanou sme mu len vykradli lekárničku a odišli.

Na ďalší deň som sa snažila predávkovať diazepamom, no ukázalo sa, že osem tabliet ráže 2 mg zapitých nejakým zanedbateľným množstvom alkoholu toho veľa (nič) nezmôžu, tak som sa aspoň sklamane podujala na dopisovanie Zuzinho príbehu o Kameni.
Moja pečeň si musí odniesť ťažký údel. Ale ona je tvrdá, zvládne to.

V pondelok som si počas dôkladného skúmania povrchu mojej školskej lavice uvedomila, že Lucia mala zrejme pravdu a tie sprosté zvieratá sú fakt lepšie ako väčšina ľudí. Napríklad svojho psa mám radšej ako väčšinu osôb pohybujúcich sa v mojom bezprostrednom okolí. A to neznášam svojho psa. Smrdí, prevracia kôš a stále si oserie nohu. I weep for humanity.
A mali sme triednickú. Bola to riadna kokotina. Čosi o stužkovej, o ignorantstve, apatii, absenciách a podobných veciach o ktorých triedny učitelia stále hovoria. Dívala som sa z okna a rozmýšľala, keby táto nezmyselná prednáška skončí a budem môcť ísť fajčiť. Všímate tú iróniu?
Potom sa na mňa spolužiačky oduli, keď som im vo svojej nekonečnej hlúposti povedala, že na žiadnu prijebanú stužkovú nejdem. Nažrať a ožrať sa môžem kdekoľvek, prakticky. Nemusím platiť nehorázne veľa prachov za nóbl priestory, navyše keď moja matka bohvieako nevychádza s financiami.
To som si vydedukovala z toho, že keď som chcela aby mi kúpila knihy, povedala že má peniaze len na jednu. Skoro som sa rozplakala.
Niečo také sa mi stalo prvý krát. Keď mi odmietne kúpiť topánky ktoré chcem, alebo nejaký iný kus oblečenia, prípadne kozmetiku alebo nejakú ďalšiu rozmarnú pičovinu, len pokrčím plecami a v rámci fightclubovskej filozofie na to bez následkov zabudnem.
Ale Bukowského Hollywood?! A to som jej ešte ani nepovedala že chcem nový diel Artemisa Fowla, ktorý je ešte drahší a ani som jej neukázala Neviditeľné príšery od Palahniuka čo som našla, nevie ani že chcem Stepného vlka a vôbec, Siddharthu a kopu ďalších kníh. FML!

Zvyšok dní stál za hovno. Každú minútu v tej prijebanej školy pomyselne trieskam hlavou o múr a snažím sa vyvolať si nejaký záchvat, alebo hocičo, čo by ma odtiaľ dostalo. Z nudy sa režem a prežieram sa.
Keby som sa aspoň nebála chodiť poza. Ale zase kebyže sa nebojím, tak tam už neprídem nikdy.
Nudím sa. Nudím sa tak zúfalo, že asi začnem strieľať do stien ako Sherlock. Myslím, že si zoženiem nejaké nové hobby, jediná podmienka je, že to nesmie stáť veľa peňazí a ideálne by to malo spaľovať veľa kalórii. A nesmie sa pri tom príliš hýbať.
Nič mi nenapadá.
Prirodzene.

Život, vesmír a všetko

18. února 2011 v 22:57 obrazky
...
Trust him. He is the Doctor. 

17.2./Bromazepam. Podľa mňa sú to cukríky. Určite to znie ako cukríky.

17. února 2011 v 19:56
...
Asi od založenia blogu pred dvoma - troma rokmi som prvý krát prekopala menu. Pridala som kvadrilión rubrík, aby to vyzeralo, že celý tento blog nie je len o mojich duševných výlevoch.
Viete, môžete si tvrdiť čo chcete o vlastnej tvorbe a podobných pičovinách, ktoré sa dnes tak hrozne uprednostňujú, ale pravdou je, že vaša cesta do školy nikoho nezaujíma.
Mňa zas nezaujíma čo nezaujíma vás, ale písanie článkov o tom čo preberáme na matike ma k smrti nudí, takže sa do budúcna pokúsim písať o nových veciach. A hlavne sa dookola neopakovať o tom ako sa cítim mizerne a chcem sa zabiť.

Takže: Ako som sa predávkovala antipsychotikami


BAZINGA!

17. února 2011 v 18:04
Toto som dostala od Michaely. Má to v sebe istú symboliku, čosi ako "milujem ťa Nancy, lebo si nekonečne super... BAZINGA!". 
Anyway: JA MAM METROVÚ TABUĽU S NÁPISOM BAZINGA! A VY NJEEEE! 

...

Torchwood (2006)

16. února 2011 v 21:27 tv series
Pretože tu v poslednom čase rozoberám toľko seriálov (nejako súvisiacich hlavne s Doctorom Who), rozhodla som sa napísať niečo veľmi plodné, zábavné a výstižné (ako je u mňa nakoniec zvykom, že) aj o tomto slávnom spin-offe pre dospelých, o ktorom na Slovensku vieme len ja, Zuzana, Domino a Ludvik.
...
Teda, fanúšikom DW je slovo Torchwood určite známe. Kedysi to býval inštitút vedený strašne zlými ľuďmi, ktorých úlohou bolo vyvinúť efektívnu zbraň proti emzákom. Asi by už aj bolo na čase, keďže nič také od roku 1936, čo sa seriál vysiela, nikomu nenapadlo a to odvtedy planéte hrozí útok asi tak tri krát do týždňa.
Počas Tennantovej éry bol Torchwood stelesnené zlo, lebo páchal samé genocídy. To smie len klaďas Doctor, takže prirodzene Torchwood zničil (tak trochu mu pri tom pomohli aj Dalekovia a Cybermani a veľká trhlina medzi realitami, ale o tom inokedy). Obnovil ho až kapitán Jack Harkness. To je ten sexy gej z 51. storočia, čo sa prvý krát objavil v Empty Child. Našiel nové pristory, najal nový tým, určil doctorovské zásady.
Títo ľudia majú za úlohu monitorovať aktivitu trhliny medzi realitami, ktorá sa nachádza v Cardiffe, prípadne likvidovať kreatúry čo cez ňu prelezú z iných vesmírov.

Jackov tým (policajtka Gwen, nerdica Tosch, doctor Owen, análny otvor Ianto) je plný strašne otravných ľudí, ktorí sa zdanlivo predbiehajú v tom, ktorý z nich je hodnejší môjho ľutovania.  Samozrejme s výnimkou Jacka. Jack je skvelý vždy. A keď povie niečo trápne, rýchlo sa vyzlečie aby to vykompenzoval. Owen sa mi páči tiež, dokonca sa ani nesnaží pôsobiť na moju nulovú sexualitu, keďže jediné čo robí je to, že postáva tam kde ostatní makajú a trúsi ironické poznámky. Moje sympatie k nemu súvisia zrejme hlavne s tým, že sa s ním viem stotožniť.

Okrem Jackovho týmu sú v seriály aj stále vedľajšie postavy, ako napr. Gwenin manžel. Ten vyhravá pomyselný rebríček otravnosti. Potom tam určite ešte nejakí takí ľudia sú, ale nepamätám si ich.
...
Ach, vlastne, ešte sa tam objaví aj Martha Jones.
By som jej takú .... ! No, ehm, kopla by som ju. Nie žeby na nej bolo niečo zlé, vlastne mi bola celkom sympatická, lebo nebola úplne vymletá. Ale hovoríme o žene čo porazila Mastera...

Ľudí, ktorí sa prehrýzli cez nekonečne idiotskú prvú sériu, si vážim ako mučedníkov. Ježiš so svojim trápnym krížom je oproti ním úbohý amatér a tú tŕňovú korunu by si musel omotať okolo niečoho iného, nie hlavy, aby sa aspoň priblížil bolesti, ktorú som musela zniesť ja (a ostatní diváci TW1).

Kostra každého dielu spočíva v tom, že cez trhlinu prelezie nejaká príšera a torčvúďaci sa ju snažia zlikvidovať. Popri tom riešia osobné problémy a snažia sa zistiť, kto sakra je ten kapitán Jack ktorý im velí (oni o ňom totiž nič nevedia). Vlastne celý seriál vystihuje tento obrázok:
...
 A to úplne najpodstatnejšie popísala Heorina vo svojom článku obohatenom príslušnými videami.

Dodám snáď len, že hoci je prvá séria totálny béčkový odpad (dokonca aj na televíznu produkciu), kvalita dielov časom stúpa. Zrejme za to môže fakt, že viac klesnúť už nemôže. Ale stále je to lepšie, ako keby stagnovala.
Takže druhá séria má už aj zaujímavejšie nápady, pár nových postáv, niekoľko zápletiek odhaľujúcih tajomstvo okolo Jacka, hojne vtipných hlášiek a hlavne: staré postavy dostanu grády. Dokonca už ani tá tupá Gwen mi tak nepila krv.
Seriál končí treťou sériou. Tá ma len jednu zápletku, ktorá je rozdelená do šiestich (nespomínam si?) hodinových epizód. Pozrela som si všetky v priebehu jedného dňa a bola som kladne v piči. Riadny námrd! Ak by som to brala ako film, je to jeden z najlepších aké som kedy videla.

Takže, hodnotiť toto ako celok by bolo zrejme dosť neobjektívne. Neviem presne ako to bolo s tvorcami, ale nechce sa mi veriť že prvú sériu vymýšľali tí istí čo tretiu.
To mňa ako diváka ale ani veľmi zaujímať nemusí, takže to urobím takto:

1. séria: ODPAD
2. séria: 5/10
3. 11/10

A pozor, dávam 11 bodov z desiatich tam, kde sa neobjavil David Tennant. To sa len tak nevidí.

14.2./ Vnútorná krása je pre tučných ľudí

14. února 2011 v 23:40
...
Včerajší deň sa začal krásne. Dala som si nejaký ten lexaurin, dva, vypila som akési kvapky vhodné na samovraždu, pohodlne som sa usadila a pustila si Wagnera. Zase som sa cítila houseovsky. Fakticky potrebujem tú paličku. 

Potom som bola chľastať u Domina na byte. Z nejakého dôvodu ma hrozne fascinovala Ferova gitara, tak som ju asi dve hodiny vkuse hladkala. A to ma ináč gitary ani nevzrušujú. Totiž tí najkúl ľudia stoja za mikrofónom. Alebo sa váľajú po zemi v kokaínovom ošiali.

V poslednom čase som zlá. Nejako mi prestalo záležať na tom či ľudí urazím alebo nie. Prestala som predstierať že som priateľská a milá a zhovievavá. Zase ma nikto nebude mať rád.
Už ani v Kameni mi nikto dlho nič nekúpil. Jaro je stále bez prachov a ostatní pochopili, že jediný kontakt, ktorý som ochotná s nimi udržiavať, je ten, že si vezmem pohár ktorý mi podávajú.