Květen 2011

28.5./Amy, ya know whut's prettier then a sunflower? Roes!

28. května 2011 v 12:02

Sníval sa mi krásny sen. Mala som v ňom náplaste vrastené v koži na stehne a keď som ich aj z kožou strhla, našla som hlboké rezné rany, na dne ktorých sa mi vysmiavala odhalená kosť. Bolo to všetko veľmi realistické, pretože s krvácaním už nejaké skúsenosti mám. Pamätám si, že v tom sne som spanikárila a šla za niekým, kto mi ich ošetroval. Tuším to bol Domino, alebo Pierre, nie som si istá. V každom prípade, bolo to veľmi symbolické.
V utorok nám pokračovala prax a zbehlo to riadne rýchlo. Ku koncu som exla Veronikine polde s pomarančovým džúsom, lebo som zjavne v našej triede zaviedla trend nosenia destilátov do školy. Myslím, že začínam mať rada náš triedny kolektív. Trend sa bohužiaľ veľmi dlho neudržal, lebo po zvyšné dni som trpela všetky tie nudné veci s nijako neovplyvnenými zmyslami, čo bola riadna nuda.
V utorok sme pomerali menšiu scénu divadla, všetko si pozapisovali a tvárili sa ukrutne umelecky.
V stredu sme boli v galérii. Pozreli sme si akúsi výstavu, kde boli zaujímavé presne štyri maľby (čo je asi úspech na dve poschodia obložené obrazmi) a všetci sme si museli kúpiť nejakú stupídnu brožúrku, aby sme k tým nudným obrazom mali aj kvantum nudného textu a to všetko len za cenu jedného eura. Osobne, za euro si môžem kúpiť pivo a aj to ma viac obohatí a inšpiruje.


something old, something new ...

28. května 2011 v 10:36 requiem for the art
... something borrowed, something blue.
Update: HAHAHAHAHHAHAAA jaká téma týždňa.
Je mi absolútne jedno že to pomaly nikto nepochopí. Watch Doctor Who, bitches.

V rámci mojej úžasnosti som Heorine tri hodiny vyrábala prívesok v tvare TARDIS. Myslím, že to vyzerá celkom dobre, aspoň na prvý pokus. Je to obyčajná modelovacia hmota (ktorá schla dva dni a prvý krát mi popukala), namaľovaná temperami a zalakovaná priesvitným lakom. Očko na šnúrku je časť náramku, ktorý som rozobrala za týmto účelom... eh.


Predloha, ktorú som mala vytlačenú, nemala dvere ani ten papier s pull to open a keďže som nechcela improvizovať (nech to je akokoľvek ľahké, dojebem všetko na čo siahnem:D), spravila som to presne podľa nej. Who cares, každému musí byť jasné, že je to motherfucking TARDIS.

A pretože som taká úžasná je Heorina taká úžasná a ja ju nekonečne milujem, prihodila som jej k tomu aj päť lexaurinov. Ach. Ako ma niekto môže nemilovať? :D

Viete kde máte uterák?

25. května 2011 v 14:15 uryvky z dobrych knih


Pred desiatimi rokmi sme prišli o jedného z najlepších a najkultovejších spisovateľov. Nezabúdajme, že Douglas Adams je jediný človek, ktorý nám dal exaktnú odpoveď na veľkú otázku života, vesmíru a všetkého. Go Douglas!

V podstate každá veta zo Sprievodcu je perla sama o sebe.

24.5./Alkohol ani drogy nie sú odpoveď. Ale kto sa tu kurva niečo pýtal?

24. května 2011 v 14:37
Tak som prežila epickejší víkend, než bola Frodova výprava do Mordoru. Heorina oslavovala sedemnásť a vďaka angažovaniu istých ľudí to bola oslava dohnaná do dokonalosti.
V piatok sme došli po nejakom tankodrome do Huty, kde sme rozložili stany a chľast. O pár hodín sme sa už rozpadali ako urán. Odrazilo sa to hlavne na mne, keďže zvyšky mojej mentálnej stability šli nenávratne do hajzlu a skončila som revúc Dominovi na pleci. Aké príznačné. Keď je človek opitý, existuje sa mu oveľa extrovertnejšie, čo vraj konkrétne ja potrebujem. BREAKDOWN THE WALL.
Predtým som naňho bola nasratá, že mi práve on hovorí niečo o radosti zo života. Vlastne som regulérne nasratá na každého kto tú pičovinu na R vôbec spomenie. Ale vtedy mi to padlo skvele. Asi mal fakt pravdu keď povedal, že sa nich môžem vždy obrátiť. Niečo také je v mojom živote dosť nové. Zvlášť keď sú fyzicky naozaj tu.
Therefore, prvú noc sa mi spalo naozaj príjemne. Muahahaha.



20.5./fuck what people think

20. května 2011 v 15:15
- Idem sa zvíjať na svojej stoličke vo svojej mizérii.
- A poriadne!

Tak som sa od Domina dozvedela, že som prešťastný človek, lebo mám strechu nad hlavou, kamarátov, žiadne fyzické poruchy (okrem môjho xichtu), atď. Och, ešteže mi to pripomenul, lebo občas na to vo svojej nekonečnej rozmaznanosti a rozmarnosti zabudnem a fňukám kvôli takým triviálnostiam, ako že celý môj život je karikatúrou samého seba a mám dosť rozumu na to, aby som si to uvedomovala, ale zároveň príliš málo, aby som s tým niečo dokázala urobiť. Naťahujem sa zo svojej priemernosti do výšin, ktoré sa, zdá sa, synchronicky vzdiaľujú podľa toho, ako veľmi sa snažím.
Nechápem prečo o tom vôbec začal hovoriť, veď nie som ani depresívna. Teda aspoň určite nie ako on, že si jebnem na FB smutnú fotku a budem každý deň vypisovať nešťastné, štylisticky otrasné statusy, aby som všetkým mohla na otázku "čo ti je?" odpovedať "nič".
Ach, to bolo príjemné... Totiž, kedysi tento blog býval omnoho úprimnejší.
Dobrá rada: Alkohol dokáže zjemniť každý váš problém, ak ho je dosť.

south park routine

17. května 2011 v 15:24 obrazky

Kennyho kult sa v sci-fi seriáloch celkom slušne ujíma. V Stargate mali vkuse umierajúceho Daniela Jacksona (ten umrel dvanásť krát) a Rory z DW vyzerá, že by ho rád dobehol, nuž usilovne umiera v každej epizóde. Predstavujem si Stevena Moffata ako nepríčetne trieska do klávesnice svojho laptopu pri písaní každého nového scenára a v štýle REDRUM REDRUM si hrdelným hlasom mrmle "MUST KILL RORY, MUST KILL RORY". Prípadne ziape na všetkých podriadených scenáristov, keď v ich epizóde Rory nezomriera. A vlastne sa mu ani nečudujem. Keby neumieral, ani by si najskôr nikto nevšimol, že tam vôbec je.

17.5./Are all people like this? Bigger on the inside?

17. května 2011 v 15:12
Za posledný kšeft v škole som zarobila 8,60 eur. Kúpila som cigarety, toaleťák (ten ma poslala kúpiť matka a vrámci akéhosi záchvatu rodinnej spolupatričnosti na poli financií som sa rozhodla zaplatiť ho z vlastých), víno a polde a väčšina z toho je v ťahu. Aspoň ma hreje pri srdci, že moje ťažko zarobené keše boli minuté múdro a prospešne. Našťastie Lady de Souza vyzerá, že nám mieni podobné úlohy zadávať každý druhý týždeň a nakoniec sme ešte ani nepísali školskú slohovú prácu, na ktorej sa určite nabalím ako taký žid. Dúfam že na môj malý podvod nepríde, to by jej asi pokazilo dobrý dojem o mne. A ja životne potrebujem ľudí, ktorí by hlasovali proti, keď mi niekto eventuálne navrhne dvojku z chovania. Už bez toho sú moje šance na prijatie na nejakú slušnejšiu výšku mizivé.

Otvorili Sliepku, všetci ohľadom toho boli hrozne nadšení. Potom tam nabehli nejakí nepríjemní ľudia a tak sa tam celá partia bojí vojsť. Dokonca aj vymbach sa stal okupačnou zónou. Všetci sa so všetkými hádajú a vyhrážajú sa bitkami, zatiaľ čo ja si sedím na magickej hube, bafkám vodnú fajku s postojom "watch your fucking temper, bitch".
Húsenica v Alici to možno presne takto nepovedala, ale pointa stále ostáva. Paradoxne na druhý deň sa mi Faffy s Kemom lámaným jazykom notorických alkoholikov snažili zdeliť, aký je Domino falošný a ako všetci odchádzajú keď sa tu uráči objaviť. Zábavné, ako ľudia ešte stále naivne rátajú u iných ľudí s úprimnosťou a podobnými priateľskými vecami.
Asi by ma to ako jeho vernú kamošku malo pobúriť, ale je mi to maximálne jedno.
Nemôžem povedať, že by ma to prekvapilo. Nedostatok akýchkoľvek pocitov ma u seba fakt nikdy nemôže prekvapiť.


screw you guys, i am goin home ...

13. května 2011 v 22:19 bitchoviny
Čítala som si komentáre k Bašinmu článku o domove a dospela som k záveru, že najviac doma sa cítim u svojich jediných žijúcich starých rodičov, ktorí bývajú v paneláku v Levoči. Je to štvrť plná odpudivých betónových domov s odlupujúcou sa odmietkou, obchodíkov s desať eurovou tržbou denne a cigánskych kolónií. Môj panelák smrdí po komunizme a dokonca aj strom s ružovými kvetmi, čo rastie pred ním pôsobí, akoby tam svojou romantickou podstatou vôbec nepatril. Hnusí sa mi to tam, ale zároveň odtiaľ cítim kus histórie, ktorý som síce na vlastnej koži nezažila, ale mám pocit, že je so mnou tajomne spätý. Predstavím si, ako sa z bytu mojich starých rodičov matka tajne vytrácala aby si mohla kúpiť cigarety a zavalí ma pocit istej spolupatričnosti. Prehrabávam sa starými knihami, doteraz skrytými v poličkách na ktoré nikto nesiahol desaťročia a z titulov ako Démon súhlasu mi prechádza mráz po chrbte. Tie knihy sú tak zabudnuté, že sa na nich nachádza niekoľko centimetrová vrsta prachu a opadanej omietky. Chmúrne prostredie a kapustový závan šíriaci sa celým činžiakom na mňa pôsobia, akoby som sa jednoduchým prekročením hranice medzi mojím mestom a Levočou ocitla o štyridsať rokov v minulosti. Neviem prečo na mňa pôsobí tak dôverne, keď sa mi nespája s ničím, čo by som poznala.

9.5./Choď dopiče s nádpisom ...

9. května 2011 v 19:11
Občas si spomeniem na niečo pekné z môjho detstva. Napríklad ako sme ešte bývali u fotrových rodičov, ja som mala asi štyri roky a bola som chorá, tak som celý deň strávila s fotrom, ohadzovaním sa s pokrčeným papierom. Potom prišla moja matka, vošla do obývačky, medzi tú kopu bordelu, zatvárila sa totálne konšternovane a bez slova odišla.
Teraz sú moji starí rodičia mŕtvi, aj otec je mŕtvy, ich dom je predaný a nikto sa so mnou neohadzuje (/nezahadzuje). Len matka sa stále tvári konšternovane. Áno, celý môj život je popretkávaný menšími či väčšími bolestnými tragédiami. Dnes mi napríklad došli cigarety.
Je pozoruhodné, ako celý život ide s pribúdajúcimi rokmi do hajzlu.

Občas si zase spomeniem na svoje postavy. Ako napríklad na Alexa a Toma a Lindu alebo Jasona a Kaylu a Alicu. Hádam, že som v sebe hľadala miesto ktoré oni reprezentujú, čo hádam nie je tak tažké. Akurát oni sa po čase niekam dostali. Všetky aspekty mojej osobnosti ostávajú naďalej nevyvinuté. Dnes mi matikár povedal, že mám dospieť a uvedomiť si čo smiem a čo nie. Ach, ten môj nedostatok rešpektu k trápnym pseudo - autoritám, ktoré sú presvedčené, že na zaslúženie si môjho rešpektu im stačí zostarnúť... alebo ma vzdelávať. Smiešne.

Ale ináč som mala príjemný a úspešný týždeň. Napríklad som prišla na to, že mucha sa z izby nedá vyhnať vrieskaním.

gravity fail

2. května 2011 v 21:47 ostatne
Asi si tam postavím stan.
Pretože je len otázkou času, keby sa tam obaví Doctor aby to vyriešil.
Dúfam že príde s Rose. Rose je cool.

Ale ináč je toto riadny mindfuck. Hlavne tá voda sa mi páčila. Keby toto video komentoval Ray William Johnson, pridal by tam niečo ako: "Pojeb sa gravitácia, budem si tiecť kade chcem. ZING!" :P