Červen 2011

Chci kluka, který ...

27. června 2011 v 23:02 smiesni ludia
Tak toto som našla na nejakom blogu. Trochu si to upravím podľa seba...
• Chci kluka, který zůstane vzhůru jen proto, aby se díval jak spím.
• Chcem chlapa, ktorý zostane hore len preto, aby dával pozor, či sa nezadusím vlastnými zvratkami.

• Chci kluka, který se usměje a řekne mi: "Jsi úžasná'", vždy když se otočí za jinou holkou a já řeknu, že podle mě měla pěknou sukni.
Chcem chlapa, ktorý mi povie: "Chcem trojku s tebou a Cillianom Murphym." Lebo CILLIAN-FUCKING-MURPHY.

• Chci kluka,který mi usuší slzy a dá mi pusu na čelo, když mi bude nejhůř.
Chcem chlapa, ktorý mi kúpi pol litra vodky a nízkokalorický džús, keď mi bude najhoršie.

• Chci kluka, který mě chytne za ruku a hrdě svým kamarádům oznámí: "Toto je moje holka."'
Chcem chlapa, ktorý ma chytí za ruku a povie: Nice to meet you, Rose. Run for your life!

• Chci kluka,který mi řekne, že jsem krásná, i když mě uvidí zmoklou a s rozmazanou řasenkou.
• Chcem chlapa, ktorý mi povie že som krásna aj na druhý deň.

• Chci kluka, který si obleče růžové trenky se srdíčkama, jenom aby mě rozesmál.
• Chcem chlapa, ktorý mi ubalí tri jointy len aby ma rozosmial.

• Chci kluka, který se přihlásí do taneční školy a tvrdě bude makat, aby se naučil pár společenských tanců, jenom aby mě na závěrečném plesu neviděl tancovat s jiným.
• Chcem chlapa, ktorý si pozrie celý Stargate, len aby sme sa mohli hádať či Baal predčí Daniela Jacksona v umieraní. A aby sme sa dohodli na tom, že najlepší je aj tak Rory.

• Chci kluka, který mi přinese tucet červených růží, jenom aby viděl jak mi září oči.
• Chcem chlapa, ktorý mi preloží celý Fight Club od Palahniuka do slovenčiny (Kde sa Marla bude volať Marla a nie Mária), len aby videl ako mi žiaria oči.

• Chci kluka, který jenom kvůli mně přeleze sousedův plot a utrhne mi jahody, které tak strašně Miluju.
• Chcem chlapa, ktorý kvôli mne prekročí paralerný vesmír, lebo Doctor Who je popiči.

• Chci kluka, který mě chytí do náruče jako nevěstu a přenese mě přes velkou kaluž, jenom proto, že mám bílé tenisky.
• Chcem chlapa, ktorý ma na rukách prenesie cez ten pojebaný žihľavový prales na vymbachu.

• Chci kluka,který mi na pouti koupí perníkové srdce.
• Chcem chlapa, ktorý mi kúpi perník. NOM NOM NOM ŠŇUP ŠŇUP ŠŇUP.

• Chci kluka, který mi zakryje oči svou rukou a přitulí si mě k sobě,vždy když bude v hororu nějaká krvavá scéna.
• Chcem chlapa, ktorý sa so mnou bude nekriticky ujebávať na Exorcistovi.

• Chci kluka, který mi obleče svou bundu a bude se třást , jenom aby mi nebyla zima.
• Chcem chlapa, ktorý so mnou nebude zachádzať ako by som bola z porcelánu.

• Chci kluka,který mě chytne za ruku a lehne si vedle mě, když usnu v jeho posteli.
• Chcem chlapa, ktorý neodmieta kondómy.

• Chci kluka, který mi uvaří čaj,když budu s chřipkou ležet v posteli.
• Chcem chlapa, ktorý mi zájde do lekárne po utlmováky, keď sa budem v depresiách zmietať v posteli.

• Chci kluka, který mi po hádce zavolá a řekne mi, že mě má rád a že nechce abychom se hádali.
• Chcem chlapa, ktorý sa so mnou kurva hádať nebude!

• Chci kluka, který nezapomene na Valentýna, ani na naše výročí.
• Chcem chlapa, ktorý definitívne nebude Valentín.

• Chci kluka,který mi zavolá, i když nic nepotřebuje, jenom mě chce jednoduše slyšet.
• Chcem chlapa, ktorý nebude otravovať s pičovinami, hlavne keď píšem alebo maľujem alebo sa venujem iným produktívnym činnostiam.


Chci.. Chci toho opravdu hodně?
Ach, vo svete plnom romantických hrdinov asi ostanem naveky sama. Ešte šťastie, že môj chlap je Heorina. Aspoň sa netrblieta.

25.6./Viete ako Stephen King raz povedal, že strašidlá existujú v nás a občas vyhrajú?

25. června 2011 v 1:01
Tak po litri vína s energeťákom na antibiotiká sa cítim ako TARDIS.

I AM ALIVE.

Vo štvrok ráno som sa rozhodla ísť na prvú hodinu. Matke som nakecala, že sa chcem doučiť veci z ktorých budem skúšaná na druhej od svojich spolužiakov. To je samozrejme samo o sebe dosť naivná predstava, keďže modlivka vykazuje viac inteligenčného kvocientu ako celá moja trieda dokopy. Našťastie mám školu rovno pod poliklinikou, čo je mimoriadne praktické, lebo som tam aspoň mohla kúpiť svoj lexaurin. Síce to boli len tablety ráže 1,5 mg, čo je o polovicu menej ako moje bežné (bez predpisové) balenie, vyrátala som si že na požadovaný efekt ich potrebujem zhltnúť minimálne šesť. A to je zrejme jediný prípad, keď mi matika bola osožná.
No a nejak som prešla. Netriasli sa mi ruky, nebola som nervózna, proste som si zo zošita odpísala pár číselok, urobila pár kúzel na kalkulačke a síce mi to nevyšlo dobre, matikárka sa rozhodla, že ma nechá prejsť so štvorkou. Môj nervový systém bol tak otupený, že jej verdikt môj mozog ani riadne nezaznamenal, prípadne mu nepriradil žiadnu dôležitosť a nevyprodukoval príslušné množstvo endorfínov. Mala som úplne fpiči.
Väčší entuziazmus prejavil zvyšok mojej triedy, keď mi zatlieskali a vrieskali. Občas ma dojme ich kolektivizmus a spolupatričnosť. Skoro akoby sme sa mali naozaj radi.

Merlin

24. června 2011 v 12:24 tv series
Tak keď už máme tak obšírnu tému týždňa, skúsim sa vyjadriť... Namiesto kvadrilión úvah o tom, či mágia existuje alebo nie, rozhodla som sa po rokoch aspoň napísať recenziu na seriál, ktorý sa mágiou zaoberá.

Ako už názov napovedá, nejde o žiaden nový príbeh ... alebo žeby predsa? Nie som expert na Artušovské legendy, celé moje vedomosti o nich pramenia z posledných dielov Sg-1, kde sa po egyptskej a normánskej rozhodli zoscifiovať aj Kamelot a príbehy okolo neho. Takže až na úplne samozrejmé veci neviem vlastne vôbec nič. Ako sa ukazuje, pri sledovaní tohto mladého fantasy seriálu to nie je problém, skôr výhoda. Hoci sa odohráva v prostredí Kamelotu, hlavného hradu mocného kráľovstva a nájdeme tam starých známych ako Morganu La Fey, Artuša a spol., to je asi jediné, čo má seriál spoločné s predlohou.



22.6./Daj si antipsychotiká, pohár vína a voľne dýchaj!

22. června 2011 v 22:00
Ešte stále som chorá, aj keď už sa lepším. Minimálne sopeľ čo denne vysmrkám by už nevyplnil koryto Tisy.
Takže, v posledných dňoch sa toho veľa nedeje. Mám už zaokrúhlené všetky známky, okrem matiky, z ktorej prepadám. Vychádza mi jedenásť jednotiek, tri dvojky, jedna trojka a bolo by to veľmi pekné, keby som neopakovala ročník.
Ale konanie svojej matikárky plne chápem, pretože po strednej UMELECKEJ škole ma určite čaká hviezdna budúcnosť raketovej inžinierky a tak sa nikdy nezaobídem bez schopnosti vyrátať inverznú funkciu a zaznačiť radiány na jednotkovej kružnici. Alebo čo sa to vlastne učíme/oni sa to učia, ja nie.

Samozrejme jej zapálim byt.

Príšerne sa nudím. Aspoň som si dnes pokecala s Pierrom a Luciou a prišla ma sem pozrieť aj Heorina. Mám najlepšiu ženu na svete, lebo za mňou pribikuje cez celé mesto (a ešte ďalej) a to len preto, aby sa mohla tešiť z mojej prínosnej prítomnosti a aby mi doniesla dve kusovky.
Keď sme už pri tom, ako ďaleko musela prejsť na bicykli, pravdepodobne sa budeme sťahovať, ideálne niekedy koncom augusta. Moja matka obhliada domy už asi mesiac a zatiaľ jej učaroval jeden jediný a to v dedine, ktorá je od mesta ešte ďalej, ako tá, kde už bývam. Je tam kostol, kopa starých babiek a pole. A diskotéka, kde bude pokokot malých kurvičiek, ktoré v meste neuspeli. Ach, ako sa len teším!

Jediné pozitívum tohto týždňa bola moja návšteva lekárky, ktorá mi predpísala lexaurin. Aww, budem mať celé veľké šťavnaté balenie pre seba! Síce mi hovorila čosi o tom, že sa berú maximálne dve tabletky denne, ale ja mám lepšie skúsenosti s piatimi a vyššie. Drží to mieru môjho zúfalstva na priateľnej hranici. A to budem potrebovať, kým z neujdem od celého dienia na Slovensku za Emily do Karlových Varov. Na to sa teším už naozaj.

PROTECT MY ROSE, DOCTOR.


Každý kto pochopil, nech napíše komentár, pridám si ho k obľúbeným /teda, za predpokladu že to niekto číta, ehm/.

19.6./In vodka we trust

19. června 2011 v 13:58


Tak som poriadne nespala od piatku rána. Jediný spánok, čo mi bol dopriaty bola taká tá alkoholická polokóma, z ktorej som sa zobudila dnes o ôsmej na to, ako Kubo chrápe. Neskôr zase na to, ako sa rozpráva so svojim penisom.
Tie triedne chaty sú čím ďalej tým lepšie.
Som chorá, nemám hlas, bolí ma hrdlo, vkuse mi tečú sople a tak všeobecne som nejaká dojebaná. Zvuky ma fyzicky bolia. Už len to, že o sebe viem ma fyzicky bolí. Ale fičím na kofeíne, tak to ešte pár hodín vydržím.

Takže, ehm, piatok. Matka ma odviezla na chatu o druhej. Tam som začala chľastať s obrovským počtom ľudí: s troma. O chvíľu začali prichádzať ďalší, tak som sa s nimi tak rôzne poflakovala a oberala ich o cigarety.

Teddy bear protects you

15. června 2011 v 23:11 obrazky

Toto je pravdepodobne najnádhernejší obrázok, aký som kedy videla. Chce sa mi z tej nevinnej nostalgie plakať.

15.6./A zoženiem si veľkú misu, do ktorej kopcovito nasypem LSD a potom... NOM NOM NOM NOM NOM

15. června 2011 v 22:51
Dnes som prezentovala svoju klauzúrnu prácu. Vyzerala som výrazne dôstojne, so svojim pokrčeným tričkom s postavičkami zo South Parku, zablatenými starými rifľami, botami, ktoré bývali kedysi biele, čiernymi kruhami pod očami, rozstrapatenými vlasami a omietkou z predchádzajúceho dňa. Hlavne keď zvyšok mojej triedy prišiel neskutočne vyfintene, hlavne Smíglica, akoby sa mala stretnúť so samotnými Obamovcami.
Bol to celkom úspešný deň. Počas dvoch hodín, kým začala skúška, som stihla z jednej A4 pomocou kopírky v zborovni vytvoriť dva A1 pagáty a dva A3 postery. Potom som si stihla zohnať inštalačku na powerpoint a zbúchať v ňom veľmi premakane vyzerajúcu prezentáciu, ktorá mi zabrala možno až desať minút. Tiež som sa vkradla do kabinetu môjho fyzikára, aby som si uňho na kompe mohla vytlačiť referát na dejepis, ktorý odovzdávam už asi druhý mesiac. Ďalšie referáty, ktoré tiež odovzdávam už druhý mesiac, mi vytlačila Barbora, lebo som jej poslala linky ešte predtým, než som šla na výtvarku a vrátila sa domov zhúlená ako botaska.




11.6. /Doctor Who, chľast & klasika

11. června 2011 v 12:10
Posledné dni boli tuctové a nudné dokonca aj na moje pomery. Vypĺňam ich svojou obľúbenou činnosťou a to pokračovaním v bytí úplne zbytočnej a neprínosnej osoby.
Pred týždňom v sobotu u mňa spala Heorina. Teda, nie žeby sme veľmi spali... do tretej rána sme čakali na Doctora Who a potom sme hysteričili ohľadom toho čo sme sa dozvedeli. Bolo to riadne super.
Od asi takej deviatej sme mali maratón 2-3 séria, najlepšie diely. Navyše pri každom Tennantovom vyslovení 'well' sme si museli lognúť z vína, ktoré som skrývala pod perinou. Bola to celkom rýchla chľastačka.
Potom sa dlho nič nestalo.
Včerajší večer vyzeral byť riadne nudný, no potom som musela utekať pred fízlami, tak som si o ňom trochu poupravila mienku. Zatiaľ čo sme sa s Jarom skrývali v dvojmetrovej žihľave, na temnom cintoríne, v nejakých skurvených kríkoch, atď, fízli prečesávali neše obľúbené miestečko. Keď konečne odišli, hrdinsky sme sa tam vrátili v úmysle zachrániť poloprázdny demižón toho najhoršieho buka, aké som kedy pila. A to už niečo znamená.
Keď som o pol jedenástej kráčala domov, počúvala som hudbu a akurát pri Beethovenovej Osudovej mi prišlo náhle zle (čo sa mi mimochodom už riadne dlho nestalo) a začala som sa cítiť ťažko mizerne (čo sa mi naopak stáva vždy) a tak som počas zlovestných a zároveň ustráchaných rytmov tejto skladby grcala v nejakej temnej uličke a pri spomienke na budúcnosť, ktorú teraz s Heorinou často rozoberáme, ma zvierala náhla úzkosť. Čo nie je dobrá kombinácia. So zovretým hrdlom sa negrcá najlepšie.
Anyway, keď už toto nie je irónia, tak ja neviem.
Takže v podstate nič nové.