Říjen 2011

9.10./Those moments will be lost in time, like tears in the rain.

9. října 2011 v 21:57
Tak a som späť.
Nie žeby niekto postrehol, že som odišla.
Ale tak, em, nejak som nevedela čo sem mám napísať. Totiž mám dosť jednotvárny a nudný život. Moje myslenie tiež funguje v akejsi slučke, takže som sa zase raz zamýšľala nad budúcnosťou. V rámci toho sa mi podaril celkom slušný fail, keď som v buse na ceste domov z divadla stretla Ludvikovú frajerku a keď sa ma spýtala na výšku, povedala som, že v slabých chvíľkach uvažujem o policajnej akadémii, lebo by som chcela robiť na protidrogovom.
Tak sa začala smiať. A nemyslím také to "heh" pofidérne uchechtnutie, skôr narážam na skutočný, nefalšovaný, hlasný záchvat smiechu so slzami, cudzími obzerajúcimi sa ľuďmi a tak podobne.

Och, začala som chodiť do divadla. Ako zvyčajne, chodím tam so Zuz, ktorá všetky predstavenia na ktorých sme spolu zatiaľ boli zrecenzovala.

Presťahovali sme sa. Predtým sme bývali v peknom rodinnom domčeku, kde som mala pre seba celé poschodie. Teraz bývam v miniatúrnom trojizbovom byte.
Posledný deň doma som strávila dlhou konverzáciou s Pierrom a vysielaním negatívnej energie, aby sa ľudia, ktorí budú v budúcnosti obývať moju izbu, cítili nanič a nevedeli prečo.
Teda, ten dom mi chýbať nebude. Akurát by som bola radšej, keby tam už nikto nebýval. Je v ňom príliš veľa dôležitých spomienok.

Všetky tie chvíle sa stratia v čase, ako slzy v daždi.

Tento byt naopak nič nedefinuje. Nič sa tu nestalo. Žiadne skrývanie žiletiek a leukoplastových náplastí. Žiadna ogrcaná stena, žiadne zdieľanie postele a konverzácie do tretej ráno. Ale tak to sa dá bez problémov stihnúť, že. Stačí na to jeden plodnejší víkend. Teda keby som bola ochotná mrhať energiou na hocičo iné okrem gamblenia, žrania a zúfania pred zrkadlom.

Vlastne najkrajšie čo sa mi za tento mesiac stalo, bol Faffy a jeho spoluhuliči. Prišla som si poprosiť cigaretu a dostala som jointa. Bonus. Potom ma fascinovala stena. Bol na nej zaujímavý výbežok.

Dnes som do seba naliala pár rumov a potom som si pospala v Kameni, dúfajúc, že mi pustia My Way. Nepustili. Kurvy.

Myslím, že pôjdem spať. Nie žeby som si myslela, že sa mi aj podarí vyspať. Každý deň sa budím s výraznejšími kruhmi pod očami a je jedno či spím päť alebo dvanásť hodín.

Dúfam, že budem chorá. Nechcem ísť do školy. Pretože už som prešla celý Warcraft a tým pádom tam nemám čo robiť.

Trpko si uvedomujem, že v tomto spočíva môj život, z flákania sa a striedania neproduktívnych činností.
Super. Aká som len výnimočná.

ribezlak!!

8. října 2011 v 21:09 smiesni ludia
Tak plánujem ako si idem kúpiť do muškátu svoj obľúbený chľast, keď ...