3.2./Téma týdne je "Zoufalství"... :D:D:D HAHA!

3. února 2012 v 1:16
Môj cynizmus dostal ťažkú ranu, keď som objavila nové spektrum emócii súvisiacich s náklonnosťou k niekomu reálnemu. Nenávidím to, pretože teraz si pripadám ešte labilnejšie ako zvyčajne. Zároveň to milujem, lebo namiesto večných hrôzu naháňajúcich tém typu budúcnosť, potenciál a tak podobne riešim povrchné a hlúpe témy ako čo si oblečiem a čo akoby mimochodom nadhodím počas konverzácie.
Zrazu som si uvedomila že láska neznamená len to, že sa mu zo mňa postaví. Že len z úsmevu môžem zažiť "psychický orgazmus" ako to nazvala Lucia.
Čo na tom, že dotyčný registruje moju existenciu len keď zatúži po fyzickom aspekte vzťahu. Robí ma to šťastnou, aspoň na chvíľu. Niekedy je trochu zúfalého šťastia prameniaceho z neopodstatneného pocitu najviac čo môžem dosiahnuť, tak prečo si ho neužiť. Na druhej strane čaká len priepasť neistoty a zatiaľ dokopy štyri slzy (áno, počítala som ich), čo je na mňa celkom dosť. Pretože ako sa Valentín vyjadril, mám chladné a mŕtve srdce.

Ako by som si len priala aby to bola pravda. Ušetrila by som presne štyri slzy a miesto na Dominikovom black liste, kde som sa kvôli Lukášovi dostala.
Dominikov black list, to je zoznam ľudí ktorých on a jeho kamaráti neznášajú. Zároveň tam platí pravidlo "priateľ môjho nepriateľa je môj nepriateľ". Keďže Lukáš je niekde v prvej päťke Dominikových úhlavných nepriateľov (pochybujem že reálni ľudia vôbec majú úhlavných nepriateľov), môj presun doň bol ľahko predvídateľný. Tak som zase raz stratila pár kamarátov a sama sa čudujem s akou eleganciou som sa cez to preniesla.
Možno sa vlastne ani nebolo cez čo prenášať.
Tie štyri slzy ma však mrzeli, ráno som ľutovala každú stratenú tekutinu.

Povedala by som o sebe že som blbá a naivná piča, ale už len tým že si to uvedomujem sa tento neblahý pocit neguje. Však?

Leila sa vrátila zo psychiatrie a poradila mi aby som prestala chlastať, lebo jej Heorina povedala aká je zo mňa alkoholička. Asi na tom niečo bude, ale veľmi ma to nezaujíma. Skôr mám dilemu či sa napchať chémiou alebo alkoholom. Alebo sa proste nechať pretiahnuť náhodnými ľuďmi, ako to patetickí ľudia robievajú keď si chcú kompenzovať svoju menejcennosť.
Alebo si zase raz rozrezať končatiny, čomu sa snažím vyhýbať, keďže vyzerám horšie ako aktívne emo a navyše nemám peniaze na antibiotiká, ktorými by som si mohla liečiť zápaly žíl a infekcie. Nebolo to tak dávno, čo som sa už zmierovala s faktom, že zvyšok života prežijem s jednou rukou a pritláčala som si na nepríjemne čierno-červené miesto na ruke mrazené hranolky.
Len sa smejte, ale nič sa nevyrovná tomu pocitu, keď po týždňoch zohnete zmrazenú ruku a necítite v nej žiadnu bolesť. Hneď sa mi lepšie hralo WoW.

Preboha. Ako so sebou vôbec dokážem vydržať?

Asi by som tu nemala tieto veci písať. Čím ďalej tým viac sem toho nemôžem písať.
Web je celkom dosť verejný, že.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.