Březen 2012

19.3./‎ - "Nie žeby ťa to malo zaujímať, moja existenčná kríza a podobné sračky, pfff, nuda." - "Počkaj, akurát vyberám igelitku do ktorej sa vygrcám a neviem sa rozhodnúť či do bielej alebo červenej, jóóóóój."

19. března 2012 v 10:09
V poslednom čase sa mi v škole celkom páči. Uvedomila som si to niekedy počas hodiny matematiky, keď som sedela v Iglove a liala do seba jeden shot vodky za druhým. A utvrdila som sa v tom, keď som dostala jednotku za sloh na tému "Dnešná mládež a technológia", kde som písala o tom, ako by som zakázala dvanásťročným noliferom šahať na počítač, pretože nie je nič frustrujúcejšie ako level 80 mage, ktorý mi pri raidoch kradne equip a zamoruje chat v Barrens alebo Elwynn forreste svojou, povedzme naivnou, gramatikou.
Buť moja profka drtí po večeroch WoW alebo som literárny génius.

Páčia sa mi aj fajčiarske prestávky, lebo si všetci hovoria veci ako : ,,OMG OMG, som bola v piatok v *random bar* a tancovala som na stole, OMG aký trapas."
A ja tam len potichu fajčím a v duchu si myslím: Pfff, amatéri.


Okrem toho sa momentálne rieši nás obľúbený Architekt, na ktorého matka mojej spolužiačky pičovala do takej miery, až sa po troch rokoch rozhodli s tým niečo urobiť a riaditeľ zvolal špeciálne rodičko. Mali sme tam s rodičmi prísť aj my a nejak sa dohodnúť na tom, aký osud by bol preňho najvhodnejší.
Ani by som to nespomínala, keby sa tam Smíglica nerozrevala.
Pretože stále keď mi bude mizerne, môžem si spomenúť na zarevanú Smíglicu.
A smiať sa. Dlho a hlasno. Ako hyena.
Čo sa týka Architekta, bude mi ľúto ak ho vyhodia a nám dajú nejakého menej šialeného pedagóga. Pretože pochybujem, že u hocikoho iného budem môcť na praxi hrať šesť hodín WoW. Tie časy, keď som chcela "rozvinúť svoj talent" sú už dávno preč a jediný talent, na ktorom si v škole dávam záležať, je Destruction.

Ináč sa mám fajn. Po dlhej dobe sa mi ozval Samuel. Volal ma na večeru s prísľubom, že po nej pôjdeme na jeho chatu spáliť všetky prijaté kalórie.
Čo chlapa pozýva dievčatá na večeru? Čo sa stalo s stradičnou fľašou vodky?


V nedeľu nám Valent poslal nejakú konverzáciu Jara s Dominom, ktorú skopíroval z jeho účtu. Bolo to niečo o tom aký je Dominik verný brat, ktorý bude pri Jarovi stále stáť, keď ho my falošné kurvy odkopneme, niečo o tom koľko vecí preňho urobil, čosi o tom aká som stupídna a niečo o Valentínovi "dvojitom agentovi". Bolo to zvláštne už len preto, lebo ani jeden z nás si nespomína, kedy sme sa s Jarom prestali baviť a bez vysvetlenia začali ignorovať jeho existenciu. Alebo Ferovu. Alebo moju. Alebo znova moju. "Dvojitý agent" Valent nám tiež nejak žily nikdy netrhal, keďže narozdiel od Jara sa pred nami aspoň netváril ako nekonečne Dominika a všetkých okolo neho nenávidí.
Aspoň sme sa s Lukášom zasmiali.
- ,,Prečo si hlúpa?"
- ,,Nie som si istá, ale asi to bude tým, že ťa beznádejne milujem. To som sa dozvedela od Leily. Ona sa to dozvedela od Zuzany. Tá to neviem odkiaľ má. Nie žeby to nebola pravda."
Potom sme sa rozhodli že sex je lepší spôsob ako tráviť čas než zamýšľanie sa nad Dominikom a jeho pochybnými dôvodmi, prečo už nie je náš verný brat, ktorý pri nás bude naveky stáť, ako to často opakoval pri rôznych príležitostiach. Vlastne ak si dobre spomínam, keď mi Heorina oznámila že sa môžem vrátiť, povedala som niečo ako : "Jebem ho do hlavy, kokota."
Takže asi, umh, to bude jeden z dôvodov.


Vo štvrtok by som pravdepodobne umrela od nudy, nebyť mojich milovaných priateľov. Samozrejme myslím svoje pilulky. Bohužiaľ som nemala dostatočné množstvo na pokojné sedenie v škole a čumenie do blba, takže som zorganizovala hrdinskú výpravu do Muškátu, kde sme si s Tomášom kúpili liter ribezľáku. Vypila som ho skoro celý sama, pretože z mne neznámeho dôvodu majú moji spolužiaci strach chľastať v škole. Amatéri.


Aspoň toto sa nezmenilo, táto zvrátená túžba po sebadeštrukcii. Totiž v poslednom čase som si všimla isté zmeny v mojom správaní a snažím sa presvedčiť, že všetky nezávisia len od mojej trápnej krátkovej sentimentality, ktorá trvá už vyše mesiaca a ktorá na mojej rozkošnej povahe narobila neuveriteľné škody. Hanbím sa priznať aké a verte, že citové výlevy v predchádzajúcich článkoch sú len zanedbateľný zlomok.

Vysvetlím radšej výňatkom z konverzácie s Leilou, keď sme rozprávali o našej trápnej namotanosti:

Leila
no presne! no:(
chapes my co si tu piseme?MY?
co ti jebe
my take damy co maju vsetko v pici a z takych veci si robia posmech
Nancy
mame byt bezcitne kurvy, kurva
K Leile som stále úprimná, pretože predsa len sa bavíme o dáme, ktorá zvracia svojej babke do kabelky, pravidelne si vo vreckách nachádza cudzie ponožky a spí na hajzloch v náhodných podnikoch. Takže je ťažké sa pri nej cítiť zahanebene, dokonca aj za takého sladkasté výlevy.
Možno by sme v tomto nariekaní nad stratou psychickej slobody pokračovali, keby Leila nezachránila situáciu vyhlásením že zomrie, lebo má čierne hovná. Povedala som jej že to nič nie je, že pravdepodobne len vylúčila zvyšky svojej duše. Zing !


Nedávno sa Michaela sťažovala: Nechápem ako môže byť na svete toľko blbých ľudí.
Barbora na to odpovedala: Tiež neviem, ale zdá sa, že všetci sú kamaráti s Nancy.
No to je možno aj pravda.
Ale aspoň nie sú nudní ako, nuž, normálni ľudia.
Normálni ľudia negrcajú v krčme do popolníka, nekopú do ožratých starších pánov čo si k vám prisadnú a odmietajú odísť, neštia pred najväčší hotel v meste a nehovoria o svojich špinavých čínanoch ako o štřevíčkách.

7.3./ - ,,Ale Nancy, ja nechcem zomrieť." - ,,Ja tiež nie. Len s tým tak nejak rátam."

7. března 2012 v 22:30
Ako som tak zničene kráčala na jazykovku, predstavovala som si, čo by sa stalo keby som odpadla. Proste by som sa natiahla kdesi na chodníku a na druhé ráno by som sa prebrala v nemocnici s hadičkou v ústach a napojená na intravenóznu stravu.
Pri nohách mojej postele by stála matka a vzlykala by popri tom, ako by jej doktor s nezáujmom a s náznakom totálneho znudenia v hlase vysvetľoval, že mi vypumpovali žalúdok a našli nedotrávenú polovicu balenia lexaurinu nasiaknutú alkoholom, znepokojivé množstvo semena a špagety.
Asi by som predstierala že spím, kým by všetci neodišli. Potom by som zavolala Lukášovi a oznámila mu, že ho moja mamka pravdepodobne bude chcieť spoznať.
Možno by objavili aj pár vredov. Vysvetľovalo by to tie kŕče. Alebo by si všimli jazvy. Vlastne určite by si všimli jazvy a možno by som sa zobudila pripútaná k posteli a bola nútená rozprávať sa s nejakou zoschnutou spychologičkou, ktorá by sa tvárila ako Charles Xavier.

Nikdy nesmiem ísť do nemocnice. Tak som sa držala pri vedomí silou vôle, s rozmazanou omietkou, čiernymi kruhmi pod očami a pomotanými vlasmi.

Ani som sa nestihla poriadne zregenerovať a bol čas na ďalší podobný večer, ktorý tento krát sprevádzal Hugh Laurie.
Lyrics sú síce o niečo viac sentimentálnejšie ako vtedajšia situácia, no už teraz viem, že o chvíľu budem túto pesničku počúvať zatínajúc zuby aby som predišla trápnym vzlykom, nalievajúc si trasúcimi sa rukami nový pohár vodky a nadávajúc si do hlupane. Pretože tak to chodí. Občas sa pozastavím nad tým, koľko ľudí ktorých som považovala za nenahraditeľných, alebo som s nimi aspoň trávila významné množstvo času zmizlo z môjho života, či už mojim alebo iným pričinením. Peiper, Bella, Wika, Zuz, Dominik, Pierre, Viktor, Grco, Fucker, Paťa, Gaba, Emily, druhá Bella.
Síce som vždy čakala že ma to bude mrzieť, no nakoniec mi to väčšinou bolo tak nejak jedno. Nikým som ich nenahradila.
Len som si uvedomila, že ich nepotrebujem. Ľudia prichádzajú a odchádzajú. V uvedomení si, že nechcem aby ma mal niekto rád spočíva obrovský kus slobody.
Lenže práve teraz to chcem a preto som zvedavá, aký nový druh bolesti mi tento pofidérny cit prinesie. Teda, nie je to láska. Pochybujem že som schopná čosi také vôbec cítiť. Ide skôr o silnú sympatiu a náklonnosť.

Takže som kvôli Lukášovi nešla na párty kde sa pervitín sypal a Jack Daniels lial. ZADARMO (teda, asi by sa musela s niekým vyspať, ale to je skoro zadarmo).
Nie preto že by mi tam zakázal ísť, len som sa rozhodla že radšej budem s ním ako s Jackom.
Vzdala som sa kvôli nemu najbližších priateľov (myslím ako živé osoby, nie Jacka), kúpila som mu trávu len preto, lebo vyhlásil že ju chce, ochotne som mu navrhla trojku, lebo vyhlásil že chce mať o čom rozprávať vnúčatám, darovala som mu svoj tabak do vodnej fajky a odmietla som jedinečnú príležitosť nasypať sa pikom a pripiť si na to Jackom Danielsom.


Beriem späť. Musí to byť láska.
Preboha. On má na mňa vlastne nechtiac dobrý vplyv.


Zhúlili sme sa, pozerali sme Batmana a Grand Torino a medzitým ma učil ako správne škrtiť ľudí. Potom urazil Kurta Cobaina, tak asi hneď aj oľutoval že mi to ukázal. Zaspávali sme pri vyžieraní Nutelly a ráno ma zobudil tým, že po mne hodil zátku od vína.
,,AU!"
,,Ha! Sadla, čo?"
,,Zomrieš!"
,,Koľko chceš palaciniek?"
,,... Takto sa chcem zobúdzať každé ráno."
,,No, pár korkov tu ešte je."


V pondelok mi bolo fajn. Mala som dva obedy a nevygrcala som ich, čo značí že som bola v dobrej nálade. Trochu mi ju síce pokazila mamka keď prišla domov a oznámila mi, že jej volala triedna ohľadom závažného podozrenia, o ktorom nechce hovoriť do telefónu.
Je úplne jedno čo by jej povedala. Ak je to zlé, je to najskôr pravda, keďže už som snáď urobila všetko čo spadá do tejto kategórie.
Začala som sa zmierovať s výletom na psychiatriu a to pochopiteľne svojsky - vysvetľovaním Lukášovi ako veľmi všetko nenávidím a následným presunutím sa na zadné sedadlo jeho auta.
Bol to príjemný večer.


V utorok bola mamka v škole a dozvedela sa, že triedna ma podozrieva zo závislosti na liekoch, pretože jej volala moja doktorka. Taktiež sa jej učitelia sťažovali že som apatická a spím na hodinách, čo by túto teóriu podporovalo.
Moja mamka sa zasmiala a v domienke, že moja apatia a ospalosť je spôsobená len nekonečne nudným obsahom vyučovacieho procesu, vyhlásila, že čosi také mi naozaj nehrozí.


Jedného dňa bude asi nepríjemne prekvapená.