7.3./ - ,,Ale Nancy, ja nechcem zomrieť." - ,,Ja tiež nie. Len s tým tak nejak rátam."

7. března 2012 v 22:30
Ako som tak zničene kráčala na jazykovku, predstavovala som si, čo by sa stalo keby som odpadla. Proste by som sa natiahla kdesi na chodníku a na druhé ráno by som sa prebrala v nemocnici s hadičkou v ústach a napojená na intravenóznu stravu.
Pri nohách mojej postele by stála matka a vzlykala by popri tom, ako by jej doktor s nezáujmom a s náznakom totálneho znudenia v hlase vysvetľoval, že mi vypumpovali žalúdok a našli nedotrávenú polovicu balenia lexaurinu nasiaknutú alkoholom, znepokojivé množstvo semena a špagety.
Asi by som predstierala že spím, kým by všetci neodišli. Potom by som zavolala Lukášovi a oznámila mu, že ho moja mamka pravdepodobne bude chcieť spoznať.
Možno by objavili aj pár vredov. Vysvetľovalo by to tie kŕče. Alebo by si všimli jazvy. Vlastne určite by si všimli jazvy a možno by som sa zobudila pripútaná k posteli a bola nútená rozprávať sa s nejakou zoschnutou spychologičkou, ktorá by sa tvárila ako Charles Xavier.

Nikdy nesmiem ísť do nemocnice. Tak som sa držala pri vedomí silou vôle, s rozmazanou omietkou, čiernymi kruhmi pod očami a pomotanými vlasmi.

Ani som sa nestihla poriadne zregenerovať a bol čas na ďalší podobný večer, ktorý tento krát sprevádzal Hugh Laurie.
Lyrics sú síce o niečo viac sentimentálnejšie ako vtedajšia situácia, no už teraz viem, že o chvíľu budem túto pesničku počúvať zatínajúc zuby aby som predišla trápnym vzlykom, nalievajúc si trasúcimi sa rukami nový pohár vodky a nadávajúc si do hlupane. Pretože tak to chodí. Občas sa pozastavím nad tým, koľko ľudí ktorých som považovala za nenahraditeľných, alebo som s nimi aspoň trávila významné množstvo času zmizlo z môjho života, či už mojim alebo iným pričinením. Peiper, Bella, Wika, Zuz, Dominik, Pierre, Viktor, Grco, Fucker, Paťa, Gaba, Emily, druhá Bella.
Síce som vždy čakala že ma to bude mrzieť, no nakoniec mi to väčšinou bolo tak nejak jedno. Nikým som ich nenahradila.
Len som si uvedomila, že ich nepotrebujem. Ľudia prichádzajú a odchádzajú. V uvedomení si, že nechcem aby ma mal niekto rád spočíva obrovský kus slobody.
Lenže práve teraz to chcem a preto som zvedavá, aký nový druh bolesti mi tento pofidérny cit prinesie. Teda, nie je to láska. Pochybujem že som schopná čosi také vôbec cítiť. Ide skôr o silnú sympatiu a náklonnosť.

Takže som kvôli Lukášovi nešla na párty kde sa pervitín sypal a Jack Daniels lial. ZADARMO (teda, asi by sa musela s niekým vyspať, ale to je skoro zadarmo).
Nie preto že by mi tam zakázal ísť, len som sa rozhodla že radšej budem s ním ako s Jackom.
Vzdala som sa kvôli nemu najbližších priateľov (myslím ako živé osoby, nie Jacka), kúpila som mu trávu len preto, lebo vyhlásil že ju chce, ochotne som mu navrhla trojku, lebo vyhlásil že chce mať o čom rozprávať vnúčatám, darovala som mu svoj tabak do vodnej fajky a odmietla som jedinečnú príležitosť nasypať sa pikom a pripiť si na to Jackom Danielsom.


Beriem späť. Musí to byť láska.
Preboha. On má na mňa vlastne nechtiac dobrý vplyv.


Zhúlili sme sa, pozerali sme Batmana a Grand Torino a medzitým ma učil ako správne škrtiť ľudí. Potom urazil Kurta Cobaina, tak asi hneď aj oľutoval že mi to ukázal. Zaspávali sme pri vyžieraní Nutelly a ráno ma zobudil tým, že po mne hodil zátku od vína.
,,AU!"
,,Ha! Sadla, čo?"
,,Zomrieš!"
,,Koľko chceš palaciniek?"
,,... Takto sa chcem zobúdzať každé ráno."
,,No, pár korkov tu ešte je."


V pondelok mi bolo fajn. Mala som dva obedy a nevygrcala som ich, čo značí že som bola v dobrej nálade. Trochu mi ju síce pokazila mamka keď prišla domov a oznámila mi, že jej volala triedna ohľadom závažného podozrenia, o ktorom nechce hovoriť do telefónu.
Je úplne jedno čo by jej povedala. Ak je to zlé, je to najskôr pravda, keďže už som snáď urobila všetko čo spadá do tejto kategórie.
Začala som sa zmierovať s výletom na psychiatriu a to pochopiteľne svojsky - vysvetľovaním Lukášovi ako veľmi všetko nenávidím a následným presunutím sa na zadné sedadlo jeho auta.
Bol to príjemný večer.


V utorok bola mamka v škole a dozvedela sa, že triedna ma podozrieva zo závislosti na liekoch, pretože jej volala moja doktorka. Taktiež sa jej učitelia sťažovali že som apatická a spím na hodinách, čo by túto teóriu podporovalo.
Moja mamka sa zasmiala a v domienke, že moja apatia a ospalosť je spôsobená len nekonečne nudným obsahom vyučovacieho procesu, vyhlásila, že čosi také mi naozaj nehrozí.


Jedného dňa bude asi nepríjemne prekvapená.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.