21.4./ Ale vieš že sa môže stať, že sa v tých sračkách utopíš.

21. dubna 2012 v 23:37
Ako som tak minulú sobotu ležala pod nejakým pánom, ktorý bol tak ochotný, že ma pozval do svojho príbytku a celý večer ma kŕmil cigaretami a vodkou, napadla mi vtieravá myšlienka.
Som príšerná osoba.
Čo by nebolo také zlé, keby ma to nezačínalo mrzieť.
Najhorší bol ten pocit, keď som si uvedomila že mi po líci tečie slza ako trpký, nepopierateľný dôkaz existencie mojej pocitovej stránky, ktorú som sa tak zúfalo snažila potlačiť a tá náhla otázka, ktorá uvrhla celé moje vedomie do akéhosi tranzu: To som až TAK úbohá?
Yep. Som.
Zbožnujem keď títo ľudia vyzdvihujú môj intelekt. Kedy si ho u mňa objavil, drahý? Keď som ti fajčila? Takto sa dnes prejavuje inteligencia?

Moja mamka čítala akúsi knižku od Dominika Dána a jej dojmy z nej zhrnula len tak, mimochodom počas toho ako som v kuchyni hľadala niečo čo môžem žrať pri WoW: ,,Je to hrozná kniha. Teda myslím, píše o hrozných veciach. Napríklad o dievčatách, ktoré fajčia chlapcom na zadnom sedadle auta. Fuj. Príde mi to také úbohé a ponížujúce."
*POKER FACE*

V stredu Leila odišla. Náš posledný deň sme strávili vysedávaním v skateparku a vyhadzovaním ukradnutej kabelky do rieky. A emotívnymi proslovmi.
,,Nenávidím ťa, ty štetka."
,,Ty si taká piča."
,,Vôbec mi nebudeš chýbať!"
Samozrejme mi chýba. Leila je to najlepšie čo sa tomuto nudnému mestu stalo.
Lenže potom sa so mnou začali diať záhadné veci. Nezvracala som ani keď som sa cítila mizerne po prežieraní sa. Nerezala som sa a vážne som to pár krát zvažovala, no niečo ma od toho odradilo (to bude najskôr estetický problém súvisiaci s blížiacim sa letom - už teraz budem určite vystavená kope stupídnych otázok o jazvách s očividným pôvodom). Neodmietala som jedlo, ani keď som vedela že sa to na mne odrazí a nevadilo mi ani pozrieť sa do zrkadla a vidieť, že mám minimálne o dve kilá viac. Začala som si uvedomovať, že vlastne chodím do školy a že by som s tým mala akože niečo robiť, minimálne si sem - tam priniesť zošity (zvlášť na každý predmet, nie jeden univerzálny do ktorého si aj tak len kreslím). Chuť na cigarety úplne vymizla, už ich len potrebujem a odvážim sa tvrdiť, že čím ďalej, tým menej.
Kto to kedy videl, že by mi balík vydržal celý týždeň.
Nemám potrebu otupovať si vedomie lexaurinom a inými liekmi a uvrhovať sa do svojej obľúbenej chemickej hladiny, kde mi je všetko jedno a ktorá je zrejme posledná vec v celom šírom vesmíre, vďaka ktorej sa dokážem poriadne vyspať.
Ani len alkohol ma už tak neláka ako kedysi. Vlastne ma nič neláka. Neostalo tu nič čo by stálo čo by len za štipku môjho záujmu. Asi som prekonala svoje hranice všeobecnej nezodpovednosti a dobrovoľnej hlúposti, ale dokopy som nič neurobila. Teda stratila som prehľad v počte vtákov, ktoré som vyfajčila a ani nehovorím o preliezaní plotu okolo cintorínu potom, čo ma tam zamkli, alebo o zlyhaných pokusoch preskakovať cez gauč či kopaní do postarších dotieravých a úchylných pánov, ktorí si odmietajú odsadnúť od vášho stola.
Alebo o grcaní v temnej uličke, zatiaľ čo počúvate Osudovú a o momentoch, kedy by bolo najlepšie opýtať sa "Ktorý z vás ma palcuje?", no zdá sa vám to príliš nedecentné. Alebo o spaní v rôznych "slušných" podnikoch (alebo v škole) a o zvláštne nervóznych pocitoch, keď sa vás ľudia pýtajú či ste pod vplyvom alkoholu/chémie. Hlavne keď je to dopoludnia. A v škole. A keď je odpoveď kladná.

Alebo o najväčšej hlúpostí a to o zamilovaní sa. Drahý Roger Waters, ako sa ma moja stena vysporiadať s týmto problémom?

Ale stále, toto sú také obyčajné nudné veci, ktoré robí každý. Sama sebe pripadám oveľa viac zkazená ako indikujú moje činy, no hádam že sa mi po tých rokoch podarilo zachovať si trochu zdravého rozumu. Nie dosť rozumného na to aby mi povedal "ruky preč, tento ma frajerku" ale dosť na to, aby mi zabránil v šukaní za piko. A pritom viem, že by som to neľutovala. Napísala by som o tom článok s kopou sarkastických poznámok a bola by som spokojná s novým inšpiratívnym zážitkom.

Pretože nemám nič iné, čo by ma naplňovalo. Nič iné ani nepoznám.

Občas si spomeniem na tie časy keď som všetko nenávidela a dávala som to najavo oveľa priamočiarejšie ako dnes. Vtedy som bola dosť nešťastná, nuž, boli to smutné okolnosti. Ale občas nostalgicky túžim po pálivej bolesti v hrdle, tak typickej po dlhom plači, po depresii tak hlbokej, že sa nezmôžete na nič iné, len hodiny ležať v posteli a premýšľať o tom, ako by boli všetci spokojnejší bez vás. A hlavne po tom splašenom búšení srdca, ktoré jediné som po kvalitnom záchvate hysterického plaču dokázala vnímať a ktoré sa s obrovskou úľavou upokojovalo, keď som sa dívala na krv stekajúcu po rukách/nohách.
Pretože to aspoň boli naozajstné a naplňujúce emócie, vyvolané reálnou situáciou. Nie alkoholom alebo rozhádzanými hormónmi. Odvtedy som nič tak silné necítila. Mala som svoje momenty, ale nie takéto úprimné a definujúce.
Teraz mám akurát túto bezodnú prázdnotu s občasnými záchvevmi čohosi, čo u mňa zrejme znamená zamilovanosť kombinovanú s hlbokou nenávisťou (nech je to čokoľvek). A párminútovou radosťou z bozku alebo z Baškinho chápavého pohľadu. To mi dodáva silu, lebo ja sama už nechápem vôbec nič.
 


Komentáře

1 enigma/Kaitlyn/Paloma enigma/Kaitlyn/Paloma | 26. dubna 2012 v 18:16 | Reagovat

Neviem pod akou prezývkou si ma poznala, teda pokiaľ si na moje blogy ešte pamätáš - darkest, othersuch...ja len tak. V mojom živote sa toho za ten čas pár vecí zmenilo, napríklad že som sa pokúsila predávkovať, ale namiesto toho aby som sa "ocitla" vo vytúženej prázdnote, som sa našla v nemocnici. A o mesiac nato na psychiatrii...ja len tak...Vidím, že aj Tvoj život sa posunul takisto o pár priečok nižšie...mimochodom, končíš s blogom, alebo ako si mám vysvetliť tú prázdnu úvodnú stranu?

2 Nancy Nancy | Web | 27. dubna 2012 v 8:06 | Reagovat

och, vitaj. ako bolo na psychiatrii? a kde si bola? mozno mame spolocne zname :D
ako ja som spokojna. len by to mohlo byt akcnejsie.
nekoncim, len ta uvodna strana nejak blbne. pisem sem ale menej ako niekedy.
cim si sa chcela predavkovat? taky nejaky koktejl ci len jeden liek/droga?

3 Paloma Paloma | 27. dubna 2012 v 18:57 | Reagovat

Lepšie ako doma :D, len tam do nás pchali lieky ako diví. V Martine... 25xIbalgin 400 + cca 15xTisercin (nejaký psychotropný liek) + 3 deci vodky...no, nebolo toho dosť, nanešťastie...

Ale isto ho nebudeš rušiť? Lebo v Návštevnej knihe si dačo také písala...?

4 Nancy Nancy | Web | 28. dubna 2012 v 13:16 | Reagovat

obcas mam paranoidnu chvilku a skryjem clanky, ale nakoniec sa sale vratim :D
ach, tak v martine som ziadnu kamosku nemala, moje boli v Hrani.
s tou kombinaciou utlmovaky + vodka tiez nemam dobre skusenosti, ale tak nastastie som sa stale nakoniec prebrala. zatial :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.