Květen 2012

4.5./Si ako francúzska armáda s celou jej históriou. Napoleon občas niekomu nakopal prdel, no ináč stále keď ktosi zaklopal na bránu, otvorili s bielou vlajkou

4. května 2012 v 11:45
Zvažujem, že si kúpim lopatu s ktorou by som mohla všade chodiť a v prípade nutnosti ňou budem mlátiť ľudí cez ich primitívne gebule. Tak napríklad za uplynulý týždeň som túžila vlastniť lopatu hneď niekoľkokrát.

Bože aká dôležitá piča že ide v taxíku, ja ju tak nemám rada, vieš, síce som rockerka ale obliekam sa normálne farebne, sukničky poniže zadku nech si každý užije pohľad na moju celulitídu a tričká odhaľujúce moj hebký chrbátik pripomínajúci povrch mesiaca. A stále v dúhových farbách. A ona ma s tým problém, že prečo sa obliekam farebne keď počúvam rockové pecky ako Nightwish a pritom som sa dozvedela že ona v prvom ročníku nosila úplne rovnaké handry ako ja, chápeš, aká piča.

JEB!

Bože nezrobila som autoškolu, ten glupy policajt sa ma takú sprostosť spýtal že normálne, no proste to bolo jasné, že, ééée, že mi nechce dac toten vodičák lebo ináč som všetko zrobila jak som mala, testy som sa bifľovala do rána! (o 45 minút neskôr) Bože nezrobila som autoškolu, ten glupy policajt sa ma takú sprostosť spýtal že normálne, no proste to bolo jasné, že, ééée, že mi nechce dac toten vodičák lebo ináč som všetko zrobila jak som mala, testy som sa bifľovala do rána! (o 45 minút neskôr) Bože nezrobila som autoškolu, ten glupy policajt sa ma takú sprostosť spýtal že normálne, no proste to bolo jasné, že, ééée, že mi nechce dac toten vodičák lebo ináč som všetko zrobila jak som mala, testy som sa bifľovala do rána!

JEB! JEB! JEEEEEB! FATALITY! DRŽ UŽ PIČU NIKOHO BY TO NEZAUJÍMALO ANI KEBY SI SA NAUČILA KONVERZOVAŤ SPISOVNÝM JAZYKOM CIVILIZOVANÝCH ĽUDÍ TY KUS JEBLINY!

Musela som opustiť miestnosť ako taký rage quiter.

- Koľko stojí lubrigant?
- Neviem. Načo ti je lubrigant?
- Veď si ho minule kupoval, nie?
- Hej ale nepamätám. Načo ti je lubrigant?
- Aspoň približne?
- Tak určite nie viac ako 10 éčok. Načo ti je lubrigant?

JEB! ASI MI VŔZGAJÚ DVERE!

Vo štvrtok som bola s mamkou u notárky. Páchlo to tam príkrym poriadkom, až som mala chuť opľuť podlahu. Potom som si spomenula že som tam už raz bola, s Bašou, ktorá vybavovala nejaké papiere či čo. Samozrejme sme boli obidve ožraté a ja som sa snažila neogrcať gauč. Tak ma ovalila taká príjemná nostalgia.

Ináč sa toho moc neudialo. Najviac času trávim s Bukowským. Myslím, že by sme si rozumeli.
Aspoň že Lukáš sa mi už každý deň nevyhráža zavraždením. Totiž zistila som, že análny sex dokáže anulovať akékoľvek výhrady, ktoré voči mne môže mať. Asi by som si to mala zapamätať pre svoje budúce vzťahy. Možno by mi Dominik odpustil moju zradu, keby som mu to navrhla?

Ináč som Lukášovi povedala všetko. Trápne sa priznám k domnienke, že som bola presvedčená, že by sa ma ani nedotkol keby to vedel. Chcela som ešte vystupňovať jeho averziu voči mne, no napokon sa ukázalo, že sa mu moje zážitky zdajú ohromne smiešne.
- Hej, minule mi nejaký pán ponúkal eurá na tabletku, ale ráno mi bolo blbé mu to pripomenúť.
- "Nejaký pán" ? WTF?? Ty ani nevieš s kým si spala?
- A čo ja viem ako sa volal. Nepovažovala som to za dôležité.
- A keď hovoríš, že"pán"... koľko mal rokov?
- Meh. Asi okolo dvadsať?
Spomínala som, že keď som sa niekedy v novembri zmierila s Jarom (teda nie žeby sme sa porozprávali, ale jeho jazyk vo svojej vagíne považujem za zmierujúce gesto), tak som sa k nemu celú noc obracala chrbtom, keďže mi liezol na nervy a vkuse ma šteklil, ošahával, robil mi bordel v izbe a že som na jeho otázku "Prečo zozadu?" odpovedala "Lebo sa ti nechcem dívať do ksichtu." ? Nie? Nuž, tak na tom sme sa zasmiali. Leila a Gaba si dokonca môj výrok napísali do statusu na FB. Síce Jaro je môj najväčší fail, aspoň tá hláška celú situáciu zachraňuje. Teda, rada si to navrávam. Je to k neuvereniu, ale stále existujú ľudia, ktorí sú pod moju úroveň.

Drahá Heorina, toto sú tie zážitky za ktoré sa hanbím, ty trúba. Teba budem stále milovať.

Alebo tá spontánna WoW párty u Fera, keď sa akurát pre nás dvoch s Lukášom nezvyšili notebooky a museli sme sa zabaviť nejak ináč, v posteli Ferovho brata, zatiaľ čo zvyšní traja ľudia boli s nami v rovnakej miestnosti a nadávali na alíkov.

A to som zvykla byť také slušné, asexuálne dievčatko. Posledné týždňe sú dosť nuda, tak preto tu vyťahujem takéto špinavosti. Aby mi tento neskutočne zábavny a pútavý blog preboha neupadol.

Fakt nemám veľmi o čom písať. Bola som sa ožrať s Barborou a potom s Opel a nejakými ďalšími ľuďmi, ktorých mená si nepamätám. Zdali sa mi príšerne nudní, ale možno som si len príliš zvykla na spoločnosť pravých dám a šarmantných gentlemanov. Viete, nikto sa nevygrcal do popolníka. Potom som robila štátnicu z angliny a v škole sa riešia strašne dôležité veci ohľadom praxe, klauzúr, učiteľov a budúceho roka, ale to naozaj nikoho nezaujíma.

Našla som v kníhkupectve knihu o dievčati, ktorá nechodí do školy, berie drogy, spí s každým, kto je poruke a najradšej vysedáva v bare. Mám rada knihy na túto tému, lebo si rada porovnávam zážitky. Dalo by sa povedať, že si rátam skóre. Zatiaľ som stále vyhrávala, okrem tej baby zo stanice Zoo. Tá ma prekonala. Srdečne jej gratulujem k úspechu.
Vedeli ste že Mengele pomenoval svoj pokusný blok v Osvienčime Zoo? Je to svojim hnusným, cynickým spôsobom strašne smiešne. To mi len tak napadlo.

Keby mi v týchto dňoch nudy bol dopriatý aspoň pohodlný spánok. Lenže nie, som tak napyču že neviem ani spať.
- Keď ju Dominik neprijme do svojej náruče, dá si dva ibalginy a zapije ich peach vodkou. A potom bude nariekať že sa nevie ani zabiť.
- To som robila aj ja. Akurát že ja som mala päť lexaurinov a liter vína. To je tak akurát na kómu.
- Koľkokrát si sa chcela zabiť?
- Ti jebe, ja som sa nechcela zabiť, kebyže chcem, tak to urobím poriadne. Len som sa chcela vyspať.

Som naspäť vo svojej sebadeštruktívnej rauši. To mi ale dlho vydržalo! CHCEM SVOJE PILULKY! Moje krásne, ružové, okrúhle, jemné pilulky, čo idú tak krásne dole hrdlom aj vo väčších množstvách a dajú sa prehĺtať aj bez vody. Tak strašne ste mi chýbali, lásky! Ako som kedysi mohla povedať, že vás už nechcem? Chcem vás teraz hneď! Budem vás zapíjať tatranským vetrom s ľadom a bude nám spolu skvele, ako zakaždým, spomínate?

1.5./ SAVE ME PIERRE! SAVE ME BELLA!

1. května 2012 v 18:29
Milujem leto.
,,Preboha, čo to máš na rukách?"
Ách, vlastne je to vtipná historka, mala som drobnú nehodu s fľašou, vieš, bola som ožratá úplne najviac mega, fakt na popukanie príbeh, haha.
Je mi zle z tých prijebaných rečí a otázok. Je mi zle z ostatných ľudí.

Bol u mňa Viktor.

Tak vieš, už som sa naučil všetkých trilión tém, akurát mi chýba pár zo slovenčiny, ale to dám, veď to nie je nič tažké, aspoň oproti biochémii a tak, haha. No jasné, niektorí síce nariekajú aké strašné veci od nich chcú, ale tak ja viem o náročnosti svoje. Heh. Amatéri. A čo ty? Už vieš čo budeš robiť po strednej? Ja idem napríklad cez leto do Holandska, nechceš ísť tiež? Nie je to problém, len si musíš zohnať nejakú partiu. Ako to myslíš, že nemáš nikoho s kým by si chcela ísť? Niekto sa musí nájsť. Ale Nanca, nebuď tak uzavretá. A čo myslíš s tým, že nevieš čo po strednej? Mám jedného kamoša, ktorý chodí na Komenského na akýsi výtvarný odbor, berú tam síce málo ľudí, ale... čo tým myslíš, že nedokážeš kresliť? Teda, vedela si niekedy niečo iné? Keď nechceš umelecký smer, čo potom? Žurnalistika? No, to by nemuselo byť zlé. A kde asi? Netušíš? Veď už máš iba rok! Je načase nad tým premýšľať. A s kým teraz chodievaš von? Och, vôbec si sa nezmenila. Prečo si bola stále tak zatrpknutá? A čo to malo znamenať s tými drogami, čo všetko si už skúšala? Nanca! Koľko denne vyfajčíš cigariet? Snažíš sa to zmierniť? Dobrý prístup. Držím palce. Ty si pila? Nanca? Nemám ťa hodiť niekde do mesta? Heh, že ideš domov? To sa na teba nepodobá. Ešte ti niekedy zavolám. Rád som ťa videl. Drž sa, Nanca.

Urobil dojem na moju matku.


Aký správny chlapec, páči sa mi že vie čo chce. Čo chceš ty, Nancy? Si taká chytrá a plná ambícii. Teda viem že si úplne nanič a nikdy nedosiahneš nič na čo by som mohla byť hrdá, ale už sa klamem príliš dlhé roky na to, aby som prekonala túto ilúziu a pozrela sa na svoju pokazenú dcéru objektívnym pohľadom. Vieš vôbec niečo užitočné? Čo chceš robiť napríklad na tej tvojej žurnalistike? V živote si nič nenapísala. Občas ma prekvapíš nejakým súvetím, ale kto vlastne si? Čo robíš a na čo myslíš? Nemáš dojem, že by bolo načase vyliezť z baráku a postaviť sa svetu?


Som tak veľmi unavená. Myslím, že už to ďalej nezvládnem. Myslím, že už to zvládať nechcem. Nikdy som nebola tak vydesená z budúcnosti a to som z nej nikdy nemala ktovieako dobrý pocit. Stále sa v sebe len sklamem. Vzhľadom na nedostatok akýchkoľvek osožných talentov a všeobecnej nechuti k učeniu mám pocit, že najžiarivejšiu kariéru pre mňa vymyslela Bella a to natáčanie BDSM porna podľa jej kreatívnych nápadov, keďže tie na nete sú také... nudné.


V pondelok som v škole vydržala pôsobivé dve hodiny, doma som si naliavala z mamkinej vodky (ktorá bola snáď ešte odpornejšia než tá mydlová voda ktorú bežne pijem), potom som si v Tescu kúpila ďalšiu fľašu a prežila som príjemný sentimentálny deň. Už som pomaly prestávala vidieť, keď došiel Valent a mylne si vysvetlil môj status na FB, takže mi začal hovoriť ako sa o mne s Lukášom rozprával potom čo som s ním prvý krát spala. Vraj povedal že sa len chcel preniesť cez exfrajerku, že to bolo len tak. Čo ma ohromne pobúrilo, pretože v ten večer, keď som si nebola istá či sa volá Lukáš alebo Tomáš, som pevne verila že ide o lásku na prvý pohľad, že sa vezmeme v kostole, odsťahujeme sa do predmestského domčeka s bielym laťkovým plotom a budeme mať kopu detí.


Teda odvtedy sa dosť zmenilo, bohužial len u mňa, ale tak čo narobím. Za tie posledné týždne, čo som ho len regulérne nasierala (ani som sa o to nesnažila, ide mi to celkom prirodzene) mi napadlo, že takú averziu bude zrejme ťažké napraviť a tak sa o to ani nesnažím, hoci on stále sem-tam prejaví snahu ma vidieť alebo sa so mnou rozprávať, alebo ma nedajbože opraviť (kým ho zase nenaseriem, čo už začína srať aj mňa, lebo keď už nič tak by som si aspoň zašukala).
A s nostalgiou spomínam na časy, keď som tu tieto veci písala len tak, medzi riadkami alebo som ich len naznačovala dvoma-troma zahmlenými vetami, pretože som nechcela aby bol niekto znechutený. No to som pekne dospela, že. Nikdy som nenapísala ako som pred rokmi honila Samovi a ako som sa snažila nerozrehotať keď sa ma spýtal, či som spokojná s veľkosťou. Alebo tých pár legiend k popukaniu o mojich bývalých najsamelších kamarátoch na svete, ale tak za tie sa hanbím.


Horšie je, že keďže všetci poodchádzali kamsi do piče a nechali ma tu samú, potrebujem aspoň na pár mesiacov nových kamarátov. Lenže nadväzovanie takých vzťahov vyžaduje záujem a strašne veľa energie, ktorú ja momentálne nemám a aj keby sa nejaká našla, rozhodne ju nemienim investovať do ľudí. Nechce sa mi prechádzať celým týmto nudným zoznamovacím procesom odznova, keď viem že skôr či neskôr sa na mňa tí ľudia aj tak vyserú, ako všetci. Alebo sa vyseriem ja na nich, lebo, nuž, občas sa chovám ako kolosálna piča, lenže to ma trápi o poznateľný kus menej.

Takže hádam že to budú veľmi inteletuálne strávené mesiace. Minule som fňukala ako mi chýbajú tie pravé emócie z mojej neskoršej puberty, keď som bola pekne poľutovaniahodná depresívna kôpka a celé dni som sedela doma a čítala, kreslila, dívala sa na filmy a rozprávala sa jedine s Pierrom (alebo sa rezala, grcala, prípadne som sa tvárila že spím aby ma matka nevidela s opuchnutou tvárou od plaču), tak si ich apoň môžem pripomenúť, aj keď myslím že vynechám tú svoju typickú pompéznu sebánenávisť, tú si odložím na špeciálne príležitosti (dajte mi pár hodín), keďže tu nie je ani Pierre, ani Bella aby ma zachraňovali.